Star Wars - Forgotten Heroes (1. strana) | Herna - Aragorn.cz



Herna

Star Wars - Forgotten Heroes

Pán Jeskyně:

sebustyan

Systém:

ORP

Nové příhlášky:

Nepřijímáme

Popis jeskyně:

Galaxie je ve zmatku. Rebeli zničili Hvězdu smrti, zbraň se schopností ničit celé planety. Císař si však drží svoji moc stejně pevně jako dosud a chystá odvětu vůči rebelům. To však není jediný příběh hodný zmínky. Galaxie je plná neuvěřitelných osudů a ještě neuvěřitelnějších činů. Ať už v regionu ovládaném nekalými praktiky Huttů, ve svobodných zemích Corellianských světů, nebo v anarchistických světech na okraji galaxie, všude existují hrdinové, kteří se rozhodli změnit svět k lepšímu. Hrdinové, jejichž jména možná nebudou známa všem příštím generacím, no kteří přesto konají činy hodné vyprávění. Tohle je příběh některých z nich. Příběh, který má zajistit, že alespoň oni nebudou navždy zapomenuti v historii času.

Klíčová slova:

star wars rpg

Jaké hráče:

Nikoho nehledám, hráče mám.
Avšak v případě, že ovládáte pravidla FFG RPG Star Wars: Edge of the Empire, můžete se mi zkusit ozvat.

Nástěnka:Zobrazit/skrýt Nástěnku
Google Sheet Shop Items DESTINY POINTS Hráči: 2 GM: 4
Hráči: (4/4) Beluga, Dommie, sidechar, SimonDeDieu

Fórum ⇓

Pro přidání příspěvku je třeba se nejprve přihlásit a být registrovaný v této jeskyni.

1 2 3

Draic Norman - 6. srpna 2017 17:59
Draic Norman

Už sa zvečerieva... Už len chvíľu...

"Takže podstata je, nájsť človeka, čo sprostredkoval obchod medzi Huttmi a tými Drallmi. Určite ich Hutt nekontaktoval priamo, ale vybral si niekoho z miestnych rekrútorov. A tak sa potrebujeme dostať do týchto kruhov aby sme niečo zistili. Problém však je, že do týchto spoločností nováčikov veľmi neprijímajú. A tak nám zostáva jediná možnosť, ak to chceme stihnúť dnes v noci. A tou sú ilegálne zápasy. Jeden môj kontakt mi dal lokáciu, kde sa tieto zápasy konajú. Zväčša ide o jednoduchú hru - vložíte peniaze, ak vyhráte, dostanete dvojnásobok. Je tam nepísaná snaha o nezabitie súpera, ale nehody sa stávajú. Tak či onak, nemôžem riskovať nikoho z vás a tak sa tam poberiem ja. Strelné zbrane sú aj tak zakázané a pochybujem, že niekto z vás má skúsenosti so zbraňami na blízko. Ja aspoň trochu áno, takže ak by som si mohol požičiať tú sekeru..."
Lucius prikývne.
"Super. Nemáme veľa času. Každý účastník môže so sebou zobrať akurát medika, takže Chloe, mohol by som ťa poprosiť?"
Chloe nervózne prikývne.
"Neboj. Tebe sa nič nestane. O medikov sa nikto nezaujíma. Tak to by sme mali, môžeme vyraziť. Vy dvaja počkáte niekde bokom, kým sa to neskončí. Potom vás kontaktujem. Ak teda máte záujem sa potom pridať."
Aj Antioch prikývne. Podá mi sekeru.

Poťažkám si ju v ruke. Ideálna váha a vyváženie. Krásna zbraň. S trochou šťastia to možno dnes aj prežijem...

***

"Ona je so mnou. Medik.." hovorím dvom bodyguardom pri vchode. Prikývnu.

Hneď za vchodom sa nachádza pult s škaredým Drallom ktorý niečo zapisuje do knihy.
"Meno."
"Shaun."
"Priezvisko."
"Priezvisko nepotrebujete."
Drall si ma prezrie a potom prikývne.
"Vstup je 250 kreditov. Výhra v prvom kole = 500. Výhra v druhom = 750 a v treťom to je za 1000."

*Tri kolá? To neprežiješ.*
Ale zase aspoň vyhrám slušnú sumu.


Vytiahnem credit stick s 200 kreditmi. To je všetko čo mám. Chloe, vieš mi požičať 50?
Chloe prikývne a vytiahne svoje peniaze.

250 nie je úplne málo. Ale vyhrať 1000 kreditov, to už stojí za to. Ale je otázka aká je konkurencia.

***

Aréna je plná. Najrôznejší zločinci, hrdlorezi si tu stávkujú na výsledky, alebo hľadajú ľudí pre svoje temné úmysly.

Netrvá dlho a začínajú prvé kolá. Z mojej cely toho veľa nevidím, iba počujem, že zápasy nie sú veľmi dlhé. Konečne sa dostanem na rad. Kývnem na Chloe a spolu prídeme do arény. Miesto pre medika je v rohu, kde čaká, kým zápasník nedvihne ruku s dvomi prstami, naznačujúc tak kapituláciu.

Môj prvý oponent je Selonian s modrou kožou. V rukách má kovové drápy a okrem toho disponuje dlhým a svižným chvostom, na ktorý si budem musieť dať tiež pozor.

Zaznieva gong. Vezmem do ruky sekeru. Tiché bzučanie naznačuje, že je pripravená na devastujúci útok. Moje brnenie je momentálne v červenej farbe. Chcem, aby si ma každý zapamätal.

Nie je veľmi na čo čakať. Mám dlhšiu zbraň a Selonian je dostatočne veľký, aby som ho zasiahol. Rozbehnem sa, napriahnem a...

Sekera sa mu s ľahkosťou zasekne do pravého ramena. Hlboko. Selonian zareve veľkou bolesťou. ľavou rukou sa inštinktívne zaženie, ale nedotiahne na mňa. Vytiahnem sekeru z jeho ramena a vystriekne krv. Odstúpim o krok. "Vzdaj sa, lebo to dokončím.." Poviem krátko. Selonian dvíha ľavú ruku a pribieha k nemu medik. Zaznie gong. Podvedome dúfam, že ho medik zvládne rýchlo zašiť. Inak do polhodiny vykrváca.

***

Na druhé kolo si musíme chvíľu počkať. Chloe na mňa pozerá s utajovanou hrôzou. Veru, takéto zápasy nie sú nič pekné na pohľad. Ale utešujem sa tým, že všetko to sú naničhodní hajzli, ktorí si tú smrť zaslúžia.

*Čokoľvek, čo ti pomôže lepšie spať, hm?*

Vyzvú nás na druhý zápas. Chloe si sadne do kúta a ja zapínam sekeru. Druhý protivník je človek a v rukách drží typickú šabľu Correlianských pirátov.

https://db4sgowjqfwig.cloudfront.net/campaigns/123570/assets/510955/scimitar1.jpeg

Šikovná a ľahká zbraň. Dobrá v obrane aj v útoku. Stále však obojručná sekera vyhráva. Aspoň na papieri.

Pirát vyzerá byť skúsenejší, toto bude určite o niečo ťažší súboj.

Udrie gong. Pirát neváha rozbehne sa a útočí. Naznačí úder a zaútočí z druhej strany. Príliš rýchle na moju dvojručnú zbraň. Zasiahne ma do boku a spôsobí mi sečnú ranu. Našťastie nie veľmi hlbokú. Zatnem zuby a vrátim mu to. Keďže má meč na svojej pravej strane, širokým oblúkom mu zatnem do jeho ľavého boku. Očividne som zaťal hlbšie, ako on mne, Keďže ho sila útoku skoro zrazí k zemi. Ľavou rukou si drží bok, z ktorého mu tečie krv a s bolestivou grimasou útočí znovu. Tentokrát si ho postrážim a odrazím mu meč poriskom sekery.

Zaujmem defenzívny postoj zboku, sekerou napred, aby nemal odkiaľ útočiť. Síce sa z tejto pozície trochu horšie útočí, ale ak chcem vydržať ešte ďalšie kolo, tak obrana je dôležitejšia. Zaútočím šikmo zhora. Pokúsi sa mi to zablokovať mečom, ale sila môjho úderu je väčšia a tak sekera končí v jeho pravom ramene.

Pirát sa pokúsi skĺznuť mečom po sekere a zatnúť mi do ruky. Stiahnem sa a zároveň potiahnem k sebe sekeru, ktorá je stále v jeho ramene. Pirát stratí rovnováhu a padá na kolená. Miesto toho aby som ho dorazil mu len ďalším úderom vyrazím mu meč z ruky. Priložím mu sekeru ku krku. Pirát dvíha ruku s dvomi prstami. Udiera gong, a pribieha medik.

Vraciam sa s Chloe do cely, kde mi ošetrí zranený bok. Našťastie to nie je hlboká rana, takže sa jej podarí to troma stehmi rýchlo zašiť a obviazať.

"Ako nové, ďakujem."

Chvíľku sa pohrávam s myšlienkou, že by som sa vzdal. Tretie kolo bude najťažšie a vôbec to nemusí dopadnúť dobre. 750 kreditov by mi mohlo stačiť, a myslím, že som na miestnych zanechal dostatočný dojem, takže by to mohlo stačiť. Po krátkej úvahe to ale zavrhnem.

"Ak sa naozaj jedná o posledný súboj, možno by som ti dokázala pomôcť. Ak ti vpichnem trochu adrenalínu a ďalších podporných látok, tak by si na 10 minút mal zlepšené reflexy a všetko... Ale keď to vyprchá, tak z toho budeš mať poriadnu bolesť hlavy."
Dlho neváham. "Urob to, prosím."

Do tretice všetko dobré.

***

Môj tretí protivník je očividne aj najsilnejší. Akoby nie, veď sa jedná o finále. Davy začínajú skandovať. Trandoshan má niečo cez dva metre, na sebe bojové brnenie a v ruke vibro-meč.

http://i228.photobucket.com/albums/ee30/Uraia_Gelling/Trandoshan_by_xadhoom.jpg

Uff. Konečne zbraň čo sa môže rovnať mojej. Našťastie však vo mne koluje toľko adrenalínu, že nervozita nemá šancu. Zaznieva gong.

Trandoshan útočí prvý. Na svoju veľkosť je neskutočne obratný a ani neviem ako a jeho meč mi brutálne prepichne brucho tesne pod rebrami. Neskutočná bolesť. Ani nevnímam ako veľmi kričím, ale v zúfalom odvetnom útoku útočím smerom na jeho ruku v ktorej drží meč, ktorý mi práve vyťahuje z brucha. Dám do toho všetko.

Zásah. Zatnem mu do ruky takou silou, že mi useknem všetky štyri prsty a zasiahnem meč. Ten mu vyletí z ruky a na piesočnej zemi sa rúčka rozpadne na niekoľko častí, a neporušená ostane iba holá čepeľ. Trandoshan skríkne bolesťou. Chvíľku pozerá na svoje useknuté prsty, zatiaľčo ja zatínam zuby pred bolesťou v bruchu. Dlho však prímerie netrvá. Ľavou rukou vytiahne z pása dýku a zaženie sa. Zabodne mi dýku do ramena. Oproti bolesti v bruchu to skoro ani nevnímam. S ťažkosťou dvihnem sekeru a zaženiem sa na posledný útok. Zatnem mu priamo do hrude. Jeho bojové brnenie vykryje väčšinu úderu, ale cítim, že som mu zasiahol aj rebrá. Trandoshan pod tiažou úderu padá na chrbát. Ja dopadám na kolená a modlím sa, aby Trandoshan už nevstal. Keď rozhodca počíta desať sekúnd, trvá to ako večnosť.

...9...10!

Trandoshan leží v bezvedomí. Alebo len v obrovských bolestiach. Pribieha jeho medik a ja sa podopierajúc o sekeru poberiem za Chloe. Tá ma rýchlo podoprie a pomôže mi naspať do cely. Položí ma na lavičku a stará sa o ranu. Neviem koľko minút ubehne, kým začnú zaberať analgetiká a začínam vnímať okolie. Dvihnem hlavu.
"Len lež, ešte som neskončila."
Ešte šťastie, že mám so sebou takú šikovnú medičku, preletí mi hlavou.

***

O pár ďalších dlhých minút za mnou príde rozhodca. Opatrne vstávam.
"Dávaj pozor, nech sa ti to znovu neroztrhne, alebo ti tam nevojde nejaká špina.
Prikývnem. {u}{b"}Vďaka. Máš to u mňa."{/}{/}

Víťazné ceremónie sú krátke, diváci ma pozdravia krátkym aplauzom.
Zrejme si väčšina z nich stavila na Trandoshana.
*A divíš sa im?*


Dostanem 1000 kreditov a potrasiem si ruku s rozhodcom a nejakým ďalším človekom. Zrejme organizátorom. Vraciam sa do cely a na chvíľku si sadnem. Chloe podávam 200 kreditov. "Tvoj podiel." Usmejem sa. "Ešte raz ďakujem, Chloe."
"Niet zač. Som rada, že si to prežil. Keď ťa prepichol, myslela som si, že je koniec..."
"Tá zbraň je neskutočná," pozriem sa ešte raz na obojručnú sekeru. "Až ma mrazí z jej deštruktívneho potenciálu. Kontaktuješ prosím Antiocha s Luciusom? Za chvíľku sa začína afterparty, a ja sa idem posnažiť ich dostať dnu. S trochou šťastia tu narazíme na niekoho, kto bude mať informácie o tej karavele..."

Draic Norman - 6. srpna 2017 01:22
Draic Norman

"Plán ešte nie, ale nápadov celkom dosť. Poďte, najprv sa chcem pozrieť do hangáru."

Keď sa vrátime ku garáži, odomknem dvere a odpípnem kartou poplašné zariadenie. Zasvietim svetlá. Porozhliadneme sa okolo. Po stenách police plné súčiastok a kusy plechov, laky, farby, dviháky, a množstvo iných nástrojov. V priestore jedna malá stíhačka, na ktorej Ian očividne pracoval a jeho speeder na transport materiálu.

Množstvo materiálu, ale nič neukradli...

"Chloe? Môžem ťa poprosiť? Vo vedľajšej miestnosti je počítač. Na neho sa ukladajú kamerové záznamy. Ianovi to určite teraz vadiť nebude. Skúsila by si sa do neho hacknúť a pozrieť, či tam útočník nenechal nejakú stopu? Šanca je malá, ale predsa..."

Chloe na mňa pozrie trochu neveriacky, ale nakoniec sa poberie tým smerom. Lucius ide za ňou a Antioch sleduje mňa ako sledujem všetko okolo. Huttská karavela by prešla jedine zadnými garážovými dverami. Otvorím ich a pozriem sa von. Nič zaujímavé, zadný východ smerujúci v podstate do poľa. Celý ten pozemok patrí Ianovi, aby tadiaľ mohli prilietavať lode, a prípadne tam aj parkovať, ak by sa do garáže nevošli. Niekto zo susedov by mohol niečo vidieť, ale vypočúvať ich všetkých, keď som videl, akí sú ochotní...

Chloe sa vráti z vedľajšej miestnosti. "Nedostanem sa cez to, nemám nástroje na dekryptovanie disku. Nebolo by jednoduchšie sa spýtať Iana na heslo?"

Ďalší kúsok skladačky...

"Nie, to je v poriadku, ďakujem za snahu. Aj tak by sme tam nič nenašli."

*Tak čo, Sher Lock. Už si to aj ty pochopil? Alebo za mnou zaostávaš?*
Pochopil som to dávno, len si dávam veci do súvislostí.

"Oukej. To by sme mali. Teraz ich už len nájsť..."
"Čo? Veď sme tu žiadne stopy nenašli," povie Lucius.
Usmejem sa.

*Robí ťa to šťastným, keď sa aspoň raz môžeš tváriť múdro, čo?*

"Nehľadali sme stopy, ale potvrdenie mojej teórie, chcete ju počuť teraz, alebo sa nechať prekvapiť neskôr?
"Myslím, že nás veľmi baví za tebou chodiť ako idioti, kým iba ty vieš, čo robíš, takže kľudne, pokračuj."
"Máš pravdu, Antioch. Prepáč, nie som zvyknutý pracovať v skupine. Nuž, moja teória pochádza zo skúsenosti. Za prvé, nie sú známky vlámania, ani na zámku, ani poplašné zariadenie nebolo odpojené. Chloe sa na počítač nevedela dostať. Takže sa sem dostal niekto, kto má skvelé vlamačské schopnosti, a zároveň je lepší hacker než Chloe. Nevravím, že takí nie sú. Určite existujú profesionáli, ktorí by to zvládli. Ale ešte je tu druhá alternatíva."
"Útočník mal prístup ku kľúčom, alebo ich ukradol. A vedel heslo k počítaču."
"Bingo. Druhý aspekt, ktorý ma zaujal, je, že nič neukradli. Veď... Pozrite sa okolo. Sú tú súčiastky, motory, všetko, čo by sa dalo jednoducho vziať do tej karavely a predať. Keďže je tá karavela dosť extravagantná, tak s ňou nemôžu len tak pochodovať hore-dole. Na prvý pohľad sa teda núka iba jedna možnosť - ako povedal Ian, plánujú ju rozobrať a predať na súčiastky. Ak by sa sem vlámali profesionáli, ukradli by aj všetko ostatné. Zabralo by im to desať minút a za predaj týchto vecí by mohli dostať kľudne 50 až 100 tisíc naviac. Dokonca aj ten speeder má nejakú hodnotu. Na palubu karavely by sa to všetko pohodlne zmestilo. Takže prečo, ak chceli predať súčiastky na čiernom trhu, nevzali aj niečo iné?"
Keďže nikto neodpovedá, pokračujem ďalej.
"Vyplýva z toho iba jedna možnosť. Útočník nechce loď rozobrať a predať na súčiastky. Mal záujem jedine o karavelu. O nič iné. A nemá prostriedky, alebo guráž na to, aby čokoľvek iné predával na čiernom trhu. Takže sa v tejto branži veľmi dobre neorientuje. Takže to nebol žiadny profesionál. Ale zároveň sa tu vlámal bez stopy a ukradol loď, ktorá sama o sebe má bezpečnostné opatrenia. A vymazal kamerový záznam. Jednoducho..."
"Inside job. Niekto z Ianových ľudí?"
"Hej. Ian sám by to nespravil, takže zostávajú tí dvaja Drallovia, čo akože zdrhli po tom, čo sa zľakli Huttov... Som si istý, že ju ukradli oni."
"Ale prečo? Veď pracovali s Ianom. Čo z toho majú?"
"To je práve to. Prečo ukradli iba karavelu a nič iné? Lebo o nič iné predsa nemajú záujem, lebo dostali za úlohu ukradnúť iba jednu vec."
"Za úlohu? Krádež na objednávku? Od koho?"
Prikývnem. "Presne tak. A od koho - to mi bolo jasné od začiatku. Odtiaľ sa vlastne odvíjali moje myšlienkové pochody. S Huttmi mám totiž dosť svojich skúseností.
"Hutt? Ukradol si svoju vlastnú loď?"
A nie je to predsa očividné? Miesto toho, aby Marrkis Hutt platil 30 tisíc za opravu a ďalšiu sumu za súčiastky, najme si Ianových spoločníkov možno za polovicu, aby ukradli loď. Hutt si sem za tri dni priletí, a bude požadovať loď. Ian ju nemá. Takže mu buď zaplatí 500 tisíc kreditov, alebo sa mu upíše až naveky. Hutt vyhlási falošné pátranie, sám si nájde svoju loď, vyplatí zlodejov, alebo ich rovno zabije, a voilá - miesto toho, aby za opravu zaplatil, na tom práve zarobil slušný balík.
"Och môj bože."
"Je to vôbec možné? To by mu predsa v civilizovanom Correlianskom svete neprešlo."
"Tralus a Talus nie sú zrovna najbezpečnejšie planéty. Takéto veci sa tu stávajú. A prečo by mu to nemalo prejsť? Ian by možno argumentoval, že predsa nemôže zaplatiť celú loď, keď ju Hutt našiel, ale... Myslím, že by mu to neprešlo. Ani tu si nikto len tak nedovolí postaviť sa Huttovi. Zvlášť keď im impérium kazí biznis. Niekde zarábať musia. A preto vám hovorím - nikdy neuzatvárajte dohody s Huttmi. Veľmi radi si vyhľadajú obete pre svoje schémy, donútia ich zaplatiť likvidačné čiastky, podpíšu s nimi zmluvy o splátkach a cez ne ich ovládajú ako figúrky do konca života."
"Uff. Chápem. Lekcia prijatá. A čo teraz? Plánujeme sa my postaviť Huttovi, keď sa na to nikto iný neodváži?"
"To je práve tá krása celého plánu. Pokiaľ nájdeme loď skôr, než Hutt príde, čo sa môže stať? Hutt sa snáď prizná, že si dal ukradnúť svoju loď?? Nie, nebude mať na výber, bude musieť Ianovi zaplatiť, a možnože dá zistiť, kto mu prekazil plány, ale... Pokiaľ za sebou my nezanecháme stopy, tak bude úplne bezmocný."
"No dobre, znie to riskantne, ale kým sa do toho príliš nenamočíme, tak to dáva zmysel. Ako však nájdeme tú loď?"
"To je tá najhoršia časť. Na to budem musieť pracovať sám. Z bezpečnostných dôvodov by som vás rád mal nablízku, ale tak, aby ste sa do toho nezaplietli osobne. Pokiaľ stopy budú ukazovať na mňa, to sa dá zvládnuť. Hutti sa poučili, že mňa len tak nedostanú. Kompromitovať ale celú skupinu by bolo nebezpečné. Dokiaľ nikto nevie, že som s vami, alebo prípadne nevedia čo ste zač, tak budem v bezpečí aj ja, keď využijem útočisko vašej lode."

Na tvári mi zahrá zlovestný úsmev. "Tak... A teraz k môjmu plánu. Videl som správne, že máte na lodi vibro sekeru?"

Pán Jeskyně - 5. srpna 2017 14:57
Pán jeskyně sebustyan

O polhodinu neskôr ste vystúpili z hyperpriestoru. Pred vami sa rozprestierala Correlianská sústava.

"Tie dve menšie planéty, čo sa navzájom obiehajú." Ukáže prstom Draic. Ďalší krátky hyperskok na druhú stranu sústavy a nachádzate sa pred planétami-dvojčatami, ktoré obiehajú okolo seba na dráhe okolo miestnej hviezdy. "To je Talos a Tralos. My sa potrebujeme dostať na tú väčšiu, Tralos."

https://s1.postimg.org/derhds4v3/planety.png

Po polhodine navigovania pristávate na planéte Tralos. Tak ako väčšina Correlianských planét, aj táto je veľmi pohostinná, obsahujúca veľké množstvá vody i vegetácie. Correlianský systém obývajú hlavne tri inteligentné rasy - ľudia, Drallovia a Seloniani.

https://s1.postimg.org/3vhskbhcv/rasy.png

"Možno bude lepšie, keď necháte hovoriť mňa. Ian je trochu svojský človek." povie Draic.
Prejdete niekoľko ulíc od pristávacej plochy, až ku starej veľkej garáži.
Hm, to je zvláštne, vyzerá ako keby bolo zatvorené.

Vskutku, veľký hangár vyzerá byť zatvorený. Garážové dvere pre speedere, ale aj osobný vchod sú zavreté. Draic skúsi párkrát zaklopať, zabúchať i zakričať, ale bezvýsledne.
"Sakra, nikdy by nemal mať zatvorené..." Pozriete sa na seba nedôverčivo. Čo teraz?

Draic sa poberie dolu ulicou a pýta sa miestnych, či niečo o Ianovi nevedia. Prví dvaja len podráždene čosi zašomrajú a idú ďalej. Tretí však odpovie.
"A kto ste vy? Konečne ste po neho prišli?"
"Čože?"
"No, Ian sa posledné dni prepíja v bare u Cranka, a hovorí iba o tom, ako si po neho prídu..."
"Kto si po neho má prísť?"
"A čo ja viem? Pýtajte sa jeho..." odpovie mu o hlavu menší Drall a odíde preč.

Bar u Cranka nebol pajzel, ale celkom obyčajný okrúhly bar.
https://s2.postimg.org/4bwpa852x/bar.png
V túto hodinu bol skoro poloprázdny, no v jednom z kútikov sedel pri nejakej farebnej tekutine už očividne podnapitý muž. Draic si to zamieril práve k nemu. Posadali ste si okolo stola spolu s ním.
"Čo? Kto ste?"
"Ian, kľud, to som ja, Draic."
"Draic? Kto... Ah, Draic! To je pekné, že si prišiel sa rozlúčiť. Rád ťa vidím."
"Rozlúčit? Ian, čo keby si mi povedal čo sa deje?"
"Nič...nič sa nedeje, Draic, všetko je okéj. Všetko...*kuck*...okrem toho, že mi zostáva pár dní."
"Čo tým myslíš pár dní?
No, čo by som, *hik*...asi myslel? Pár dní, je pár dní. Dva. Možno tri.
Ian, čo sa deje?
Nič, nič, nič. Všecko okéj.

Draic sa bezradne pozrie na Vás. "Chloe, nevedela by si niečo spraviť, aby trochu...vytriezvel? Prosím."
Chloe nervózne odpovedá: "Nuž, stimpack s adrenalínom a ďalšími látkami by ho mohol trochu prebrať. Ale iba dočasne. Ak to ale urobím, zajtra mu bude horšie.."
To je jedno, nemáme čas čakať kým vytriezvie.
Chloe opatrne zo svojho medkitu vyberie stimpack a pod stolom ho vbodne Ianovi do stehne.
"Au, čo to kurva..:" Ian zatne zuby a privrie oči, kým mu liečebné látky koluju obehom a dostávajú sa do mozgu a ďalších dôležitých centier. Keď o minútu otvorí oči, je očividne viac pri zmysloch.

Ian, čo sa sakra deje? začne znovu Draic.
"Ach Draic, kašli na to. Nechcem ťa do toho zaťahovať.
To už je neskoro Ian, som tu, tak hovor.
"Minulý mesiac som zobral lukratívny obchod. Ach, nepozeraj tak na mňa, viem že keby si tu bol, tak by si ma od toho odhováral. Istý Marrkis Hutt potreboval upraviť svoju karavelu."
Hutt? Kriste pane, Ian, na čo si myslel?
No na čo asi, predsa na tých 30 tisíc kreditov, ktoré som za to mal dostať.
Čo sa stalo?
Neviem. Týždeň dozadu, keď boli úpravy hotové a už som potreboval dokončiť len maličkosti, loď zmizla.
Zmizla?
Niekto sa mi vlámal do hangáru a ukradol ju.
Čože, ukradol loď?
"Hej. Viem, že to nie je tak jednoduché, ale stalo sa. Kamerové záznamy chýbajú. Dali si pozor, aby odviedli dobrú prácu."
"Kto by potreboval ukradnúť Huttskú karavelu?"
"No práve, nie je to zrovna najnenápadnejšia loď. Skúšal som zisťovať a hľadať. Miestne autority tvrdia, že žiadna loď s takým profilom neopustila planétu. Ale vieš ako - kľudne ju mohli nejako prepašovať, alebo ju len v noci odniesli do najbližšieho hangáru a rozobrali na súčiastky. Myslím, že by to malo hodnotu kľudne stotisíc kreditov."
"Ach. A čo teraz?"
"No čo by bolo. Za pár dní si po ňu Marrkis príde. Loď nikde, takže budem musieť minimálne zaplatiť celú sumu. Čo bude určite viac než pol milióna. Takže som skončil. A tak si popíjam, pokiaľ ešte môžem. Keď sa to dozvedeli moji dvaja pracovníci, utiekli kade ľahšie. Ani sa im nedivím. S trochou šťastia sa aspoň oni vyhnú Huttskému hnevu. Ja však nemám kam ujsť. A tak len čakám. povie, a kopne do seba pohár s tekutinou. "Neviem, čo si mi to dal, ale nemám ťa rád. Keď som opitý, tak aspoň ten čas uteká pomalšie..."
"Ukradli okrem lode ešte niečo iné?"
"Čo? Nie. Nič."
"Môžeme sa k tebe ísť poobzerať?"
"Pre mňa, za mňa.. povie Ian, a podá Draicovi kľúče. "Nezamotávaj sa do toho, Draic. Stačí, že si to odnesiem ja. Ako si hovoril, nemal som sa púšťať do žiadneho obchodu s Huttmi."
"Urob mi láskavosť, Ian. Nepi už. Choď sa vyspať a zajtra ostaň v garáži. Prídem ti vrátiť kľúče. Máš náhradné?
Ian prikývne.
"Dávaj na seba pozor. A nepi už."

Draic sa postaví od stola a vy ho nasledujete.

Vonku sa zastaví a otočí sa k vám. "Viem, že vám do toho nič nie je, a viem, že ste aj tak chceli ma odprevadiť na najbližšiu planétu... Takže toto je asi náš spoločný koniec. Nemôžem Iana nechať bez pomoci, zažili sme toho spolu dosť. A vás do toho nechcem a nemôžem zaťahovať. Mrzí ma, že som vám sľúbil opravu lode, ale pokiaľ to nevyriešim, tak Ian už asi na žiadnej lodi pracovať nebude."
"Vyriešiť? Myslíš si, že to máš šancu vyriešiť?"
Neviem, ale skúsiť to musím.
"Okej, Draic. Páči sa mi tvoja lojalita. A ak sa nepamätáš, podal si prihlášku do našej posádky. Takže toto ber ako vstupný test. Ak sa do toho nezamotáme príliš, tak nám predsa nič nehrozí. A ak sa nám to podarí vyriešiť, tak nám možno Ian poskytne zľavu. usmeje sa Lucius.
"Chceš tým povedať...?
"Pomôžeme ti. Mám pravdu?" otočí sa na Chloe s Antiochom. Tí len prikývnu. "Máš nejaký plán, alebo nápad?

Pán Jeskyně - 5. srpna 2017 03:21
Pán jeskyně sebustyan

S Liamom mimo palubu bolo všetko pripravené na odlet. Antioch si sadol na miesto pilota, a za chvíľku ste opustili pristávací dok vesmírnej stanice. O niekoľko minút sa už loď príjemne predierala modrým hyperpriestorom.
"Očakávaný prílet - 11 hodín. Dosť času na oddych." zahlásila Chloe.
"Fajn, už sa nemôžem dočkať poriadneho spánku," odvetil Antioch.
"Vydrž, Antioch. Viem, že si zaslúžiš oddych, ale mám tu ešte niečo, čo by ti ten spánok mohlo spríjemniť," povie Lucius a vytiahne z vaku tmavú fľašu. "Kúpil som ho na Rodii a myslel som, že by sme tým mohli osláviť úspešné zatknutie Bandina Dobaha. Myslím, že to dopadlo lepšie, než sme všetci čakali. Draic? Pridáš sa?"

***

Tri minúty neskôr sedíte všetci v prostrednej časti lode, medzi kokpitom a kajutami. Okrem sanačnej časti so záchodom a núdzovou sprchou tu je aj malá "spoločenská časť - výdaj jedla, vody a malý stolík s dvoma lavicami na každej strane. Teraz sedíte po dvoch na jednej lavici, pred vami otvorená fľaša vína a Lucius ho rozlieva do plastových pohárov.
"Poháre na víno tu nemáme, ale to je snáď jedno..."
"Mne určite," odpovie Antioch.
"Tak na zdravie!"
"Na zdravie," odpovedáte všetci.
Víno je nasladlé a chutí po exotickom ovocí. Krátku degustačnú chvíľku preruší Draic.
"Tak mi prezraďte - ako ste sa spoznali?"
"Hm, vlastne úplnou náhodou."
"Ako sa hovorí, v núdzi spoznáš priateľa."
"Ja a Chloe sme cestovali náhodou v tej istej transportnej lodi, keď nás na medzizastávke zostrelili piráti. Chvíľku po nás dostali aj Luciusa s jeho loďou. V džungli sme sa stretli a spoločne bránili pred pirátmi."
"Zistili sme, že vlastne tvoríme dobrý team. Chloe narýchlo opravila moje motory, zatiaľčo Antioch zostreľoval pirátov jedna radosť. Nakoniec sme všetci traja ušli na mojej lodi, a tak začalo naše spoločné dobrodružstvo..."
"Ktoré trvá už... 3 mesiace?"
"Tak nejak."
"A čo ty Draic, určite máš nejaké zaujímavejšie historky..."
"A o čom by ste chceli počuť?"

***

"... a prisahám, v tom momente, ten veľký hrdina, keď zbadal prvého vorna, kľakol si na zem a skoro sa rozplakal. Ako nie že by nemal dôvod. Vornský tiger má tak dva metre a váži možno 200 kíl. Ale to nebolo všetko. Ten magor sa začal modliť k bohvieakej bytosti, a do toho vzlykal, že ešte nechce umrieť. My štyria sme tam okolo neho utvorili kruh a bránili ho, ako keby to bolo neschopné malé decko." Predstava dva a pol metrového vzlykajúceho Trandoshana vás všetkých rozosmiala. "Keby som nebol zaneprázdnený strieľaním do dvojmetrových tigrov, asi by som mu jednu ranu vpálil medzi oči, aby už bol konečne ticho..." Ďalší smiech. "Ach, ani neviem, ako sme to vtedy mohli prežiť. Ale pochybujem, že náš hrdina si potom ešte našiel vôbec nejakú prácu."
"Pekne, pekne. No dobre, víno došlo a všetci, nie len Antioch, si zaslúžime poriadny spánok. Myslím, že je načase sa pobrať spať." zahlásil kapitán. Všetci mlčky prikývli. Bolo príjemné sa na chvíľu pozastaviť a pokecať, ale ďalšie dobrodružstvá čakajú...

Prvý sa pobral Antioch. Ten zaspal možno ešte skôr, než dopadol na posteľ. Lucius sa vydal hneď po ňom. Draic umyl poháre, aby sa tváril užitočne, a potom obsadil kabínu, v ktorej doteraz ležal Bandin Dobah. Posledná šla spať Chloe. Najprv si dala rýchlu sprchu, a pred spaním prečítala ešte dva z článkov, ktoré stiahla z HoloNetu. Zatiaľ nenašla, čo hľadala, ale ešte ich má pred sebou niekoľko desiatok...

***

Ráno ste sa stretli skoro všetci naraz pri raňajkách. Teda okrem Antiocha, ktorý si pospal o hodinu dlhšie. Keď však vstal, vyzeral ako úplne nový človek. Teda Nautilan. "Aj sa tak cítim," odpovedal, keď na to Chloe poukázala. "Tá bacta kúpeľ a spánok konečne zahojili všetky rany. Môžem ísť s nadšením pozbierať zopár ďalších..."

Chloe - 4. srpna 2017 00:12
Chloe

Ty jo, díky za tipy Draicu,” usměju se. Podivný chlápek, jak dlouho s námi asi zůstane, pomyslím si.
Odložím svůj datapad a začnu zadávat souřadnice. Při tom volám na Luciuse a Antiocha: “Kapitáne, Antiochu můžeme tedy vzlétnout?”
Sednu si na místo co-pilota a netrpělivě čekám plná vzrušení a touhy pustit se do dalšího dobrodružství.

Pán Jeskyně - 4. července 2017 18:26
Pán jeskyně sebustyan

Pochmúrna nálada vládne na lodi Amber Hawk, letiacej nadsvetelnou rýchlosťou medzi dvoma neďalekými galaxiami. Jej kapitán sedí chvíľu sám v kajute a hlavu má podoprenú rukou. Sám nevie, do čoho sa to zase namočil.

V podpalubí, v nákladnom priestore, sa dvaja medici snažia udržať pri živote niečo vyše tucet imperiálnych vojakov. Jeden z medikov je patrí k nim, no druhá, ryšavá mladá žena im pomáha z ľútosti. Alebo altruizmu. Alebo len preto, aby nemusela myslieť na to, čo bude nasledovať ďalej. Jej zakrvavené ruky mechanicky vykonávajú potrebné operácie, a hlavu má plnú myšlienok o tom, ako si na takéto situácie zvykla nejako príliš rýchlo. Dokonca sa jej takmer netrasú ani ruky. Určite menej, než pred záverečnou skúškou na jej škole.... Zdá sa, ako by to bolo tak dávno, a pritom neubehli ani tri roky. Ako zrazu uteká čas inak, keď človek prestane žiť nudný a usporiadaný život....

Zo všetkých pasažierov je Chloe asi najmenej poznačená temnou a depresívnou atmosférou. To asi preto, že vlastne má presne to, čo chcela. Vybrala sa za dobrodružstvom, a ocitla sa vo víre udalostí, ktoré nejdú zastaviť. A I keď zošívať krvavé rany nie je niečo, z čoho by sa tešila, adrenalín, ktorý jej koluje v krvi je pre ňu ešte stále celkom vítanou zmenou. Veď sa im predsa podarilo poraziť gang pašerákov a utiekli z planéty, na ktorej sa rozpútala otvorená vojna. Čaká ich vyjednávanie s imperiálmi, odkrývanie pravdy, odovzdanie pašeráka spravodlivosti... A možno aj hľadanie pokladu. Veru, ani pri týchto stonajúcich vojakoch nezabudla na mapu, ktorú jej ukázal kapitán. Nemôže prestať myslieť, ako odkryť jej tajomstvá, a nájsť miesto, na ktoré odkazuje. Nemôže sa toho dočkať. A preto aj pri tejto, navonok bezútešnej situácii, občas musí zakrývať nedočkavý úsmev.

Po chvíli príde do kajuty veliteľ jednotky imperiálnej armády. Je to postarší mimozemšťan s humanoidnými črtami a modrou kožou. Volá sa Liam, a Chloe o ňom veľa nevie, ale na prvý pohľad pôsobí dôveryhodne a vzbudzuje rešpekt. Podľa všetkého sa bez akéhokoľvek varovania ocitol medzi dvoma mlynskými kameňmi. Nebyť Chloe, jej kapitána Luciusa a tretieho člena ich posádky, Antiocha, pravdepodobne by teraz už nežil ani veliteľ, ani zvyšok jeho jednotky. A to určite je dôvodom na dobrý pocit.

Spomínajúc Antiocha - ten sa s Liamom pozná dlhšie. Alebo, poznal. V minulosti patril do jeho špeciálnej jednotky, predtým, než sa jedna misia šeredne posrala, a oboch ich degradovali. Antioch stratil brata a vôľu pokračovať. Odišiel z armády, no nedávne udalosti ho prinútili hľadať pravdu. Neverí, že zlyhanie zapôsobil on, alebo niekto z jeho jednotky. S Liamom sa stretol, aby mu doplnil ďalšiu časť skladačky. A to sa aj podarilo. Na misii sa zúčastnil agent, ktorého nikto z nich nepoznal. Vystupoval pod menom Roger Cornwell, a Liam verí, že celá akcia bola iba zásterkou, aby ho infiltrovali do Aliancie, kde má pôsobiť ako imperiálny špión. Vyzbrojený touto informáciou sa Antioch chystá na svoju cestu za pomstou, ktorú však ale musí poriadne naplánovať a pripraviť. Medzitým sa však na planéte strhla prestrelka. Objavili sa tam pašeráci i Aliancia, a Antioch bol rád, že mu Chloe s kapitánom prišli zachrániť prdel a popritom evakuovali aj zbytok preživších vojakov. Ani Antioch netuší, čo sa na planéte Formos stalo, a prečo sa tam zrazu strhlo peklo. Teraz nad tým však ale ani nevládze premýšľať. Dotackal sa na svoju posteľ, zranený a omámený analgetickým sérom, a chystal sa si aspoň na malú chvíľu odpočinúť.

Okrem imperiálov a posádky sa na palube kajuty nachádzal ešte jeden človek. Tajomný agent, ktorý sa ocitol vo víre všetkých udalostí. Bol však naozaj iba vedľajšou obeťou, alebo bol aktívnym účastníkom, či dokonca spúšťačom? Na túto otázku nevie odpoveď nikto, možno ani on sám. Predstavil sa ako Draic Norman, a Antiochovi zachránil život. To bolo dosť na to, aby ho kapitán vzal na loď, a o jeho osude rozhodne neskôr, keď vyrieši naliehavejšie záležitosti.

Teraz Lucius sedí vo svojej kajute a premýšľa nad všetkými týmito príbehmi. Ako sa Antioch zaplietol s imperiálmi, ako ho polomŕtveho našiel Draic, a ako ich v poslednej chvíli zachránili spoločne s Chloe. Tiež však premýšľa nad pohnútkami pašerákov, ktorí otvorene zaútočili na jednotku imperiálov, a tiež nad pozoruhodne rýchlym príchodom Aliancie Rebelov. Navyše, neskorá odpoveď Impéria naznačuje, že neplánovali spustiť záchrannú akciu pre svojich mužov. Nemali dosť prostriedkov a tak ich nedobrovoľne nechali napospas, alebo za tým mali nejaký hlbší plán? Prečo by nechávali svojich ľudí umierať? Aby mohli ospravedlniť odvetnú akciu? Na planétu Formos, ktorá sa nachádza uprostred ničoho a nemá žiadnu hodnotu? Celé to nedáva zmysel. Čo chcú jednotlivé strany tohto konfliktu, a prečo práve Formos?

Jeden človek by to mohol vedieť. Volá sa Bandin Dobah, a momentálne leží v kóme vo vedľajšej kajute. Zajali ho, aby ho za odmenu predali impériu, no po ich misii sa na Formose rozpútalo peklo. Zdá sa, že nech už to je akokoľvek, Bandin o tom môže vedieť niečo viac. Aspoň tak si to myslí Lucius. Zdvihne sa, a zavolá si Chloe. Spoločne vojdu do kabíny, kde spí Bandin a Lucius zatiaľ v skratke zhrnie konverzáciu, pri ktorej Chloe nebola prítomná – o tom, ako pašeráci zaútočili na imperiálov, o tom, ako Draic zachránil Antiocha a o tom, ako každý z nich má na vec iný názor.
„Antioch nevidí dôvod, prečo by pašeráci zrazu útočili na Impérium. Liamovi stačilo vidieť stíhačky Aliancie a verí, že to majú na svedomí oni. Draic zase poukazuje na zvláštne správanie Impéria, a špekuluje nad možnou hodnotou Formosu, ktorú ešte nevidíme. Celé je to zamotané. Potrebujem sa porozprávať s Bandinom.“

Chloe zatiaľ aplikovala Bandinovi látku, po ktorej by sa mal prebudiť. „Minútka. Možno dve,“ oznámi kapitánovi. Lucius prikývol.

Bandin sa pomaly prebudil a trochu rozrušene sa pozeral okolo seba. Pokúsil sa zdvihnúť, no bolestivá grimasa dávala najavo, že zistil, že jednou rukou nepohne a druhú má pripútanú k posteli.

Lucius začne pokojne rozprávať. Vysvetlí mu jeho situáciu a začne klásť otázky. Bandin však ani nesykne a pozerá do stropu. Je viac, než pravdepodobné, že Luciusa vníma, ale po dávkách anestetík, ktoré dostal, a pri bolesti, ktorú musí zažívať... Ktovie.

Lucius si veľmi rýchlo uvedomil, že nemá Bandinovi čo ponúknuť za jeho odpovede. Nevybaví mu u imperiálov lepší osud a určite sa kvôli pár slovám nevzdá odmeny, ktorú za neho impérium ponúka. Mohol by pristúpiť k mučeniu, ale.... Nie, tak hlboko ešte neklesol. A naviac nie je isté, že vôbec Bandin niečo vie.

A tak po piatich minútach vytrvalého a pokojného vypytovania to Lucius vzdáva. „Nechaj ho,“ povie medičke, „za chvíľku bude ešte prosiť o takýto slušný dialóg...“

Jemne zatrasenie signalizuje výstup z hyperpriestoru.

Chloe aj kapitán sa presunú do kokpitu. Antioch ďalej spí.

Za chvíľku príde aj veliteľ Liam. Pred loďou sa rozprestiera vesmírna stanica strážená niekoľkými imperiálnymi krížnikmi.
http://vignette1.wikia.nocookie.net/swfanon/images/9/94/Ord_Mentell_Medical_Space_Station.jpg

Liam si prevezme comlink a predá všetky potrebné informácie a kódy aby vás krížniky pustili ďalej. Nasmerujú vás do jedného z množstva dokov. Keď pristanete, už tam na vás čaká tím droid-medikov s nosítkami a odnášajú ranených. Liam vám povie, aby ste zatiaľ zostávali v lodi, že vybaví všetky byrokracie a všetko okolo a vráti sa s ďalším postupom. Aby nevznikli nijaké problémy.

Odchádza a zrazu je na lodi akosi ticho. Pach krvi a potu v nákladnom priestore vyhnal aj Draica na hornú palubu. Po chvíli prišiel droid, ktorý vám posiela medicínske prostriedky na doplnenie toho, čo ste minuli na vojakov. Zároveň na pokyn Liama vyzval Antiocha, aby ho nasledoval. Na levitujúcom lôžku ho odniesol, aby ho naložili do bacta kúpeľa.

Po hodine, keď sa nič nedialo, sa začali poslední členovia na lodi zhovárať. Draic začal vysvetľovať niečo málo o svojej minulosti. Ako pracoval v službách agentov v corellianskom systéme, ako sa po vzniknutí impéria pustil skôr do práce na voľnej nohe, ako si kúpil na dlh stíhačku a ako mu ju pred niekoľkými hodinami zostrelili na Formose, kam sa vydal chytiť Bandina. Chloe načrtla niečo málo o svojej bohatšej rodine a o jej túžbe cestovať. Lucius o svojej minulosti veľa nepovedal. Miesto toho skôr zhrnul posledné mesiace, ako sa náhodne stretli na jednej planéte počas prestrelky s Chloe a Antiochom, ako odtiaľ utiekli a ako sa vydali na vestu spolu. Ako ich Luciusova snaha zistiť viac o Kessel Run a Antiochova minulosť zatiahla na Formos, a ako sa tam zaplietli do celého tohoto masakru. Zatiaľ vynechal podrobnosti o tom, ako ukryli drogy, či ako získali mapu k údajnému pokladu. Nevie, či má Draicovi ešte veriť.

Potom prídu droidy s čistiacimi prostriedkami a hadicami a vyčistia vám nákladný priestor. Potom so zásobami jedla, vody a paliva. Keď to tak Draic pozoruje, hovorí: „Nemali by ste veľmi riskovať cestu v tejto lodi. Budú ju hľadať. Minimáne by ste mali zmeniť trochu dizajn. Ak chcete, poznám človeka, ktorý by vám ju vedel diskrétne a za dobrú cenu pretrieť, opraviť stopy po blasteroch a možno aj pridať nejakú aktívnu obranu... Ak viete čo tým myslím. Pri vašej práci nie je úplne bezpečné lietať v kovovej krabičke bez možností opätovať paľbu...“

Po ďalšej hodine sa vráti Antioch. Je na tom viditeľne lepšie, ale ešte by mu trochu oddychu určite neuškodilo. O niekoľko minút príde aj Liam. „Nuž, ešte raz vám chcem poriadne zo srdca poďakovať za našu záchranu. Ako vravím, nemohol som vám vybaviť žiadnu finančnú odmenu, ale aspoň som poslal nejaké zásoby a vybavil bacta kúpeľ pre Antiocha. Draic, pre teba mám aspoň toto, zo zabaveného skladu.“ Podáva mu plastovú krabicu v ktorej sa nachádza sniperská puška. „Nie je to nič extra, ale určite sa ti bude hodiť viac ako tie dva nože, čo nosíš.“

„Zároveň som však ešte pre vás vybavil jednu dôležitú vec. Zdá sa, že impérium nepotrebuje Bandina živého, lebo sa ho práve pokúsili zmazať zo zoznamu hľadaných osôb za odmenu. Našťastie sa mi podarilo ešte presvedčiť kompetentných, že si tú odmenu aj vzhľadom na našu záchranu zaslúžite. Dúfam však, že nemáte na lodi žiaden z jeho... kontrabandu.“ Lucius prísne pokrúti hlavou. „Ok, každú chvíľu za vami prídu dôstojníci aby to vybavili. Neviem, máte ešte nejakú požiadavku, ktorú by som vám mohol splniť?“

Nastáva ticho, ale Liam čaká. Je vidieť, že sa nepýta iba tak, ale rád by vám nejako oplatil vašu službu. Nakoniec sa ozve Chloe. „Tak mi napadlo.... Nemáte tu prístup k HoloNetu?“
„Máme, ale... prečo?“
„Rada by som vyhľadala jednu... záležitosť.“
„No, ale všetky pripojenia do HoloNetu sú strážené...“
„Áno, nie je to nič ilegálne. Hľadám preklad jedného jazyka...“
Liam sa na ňu pozrie a potom prikývne. „Skúsim sa na to pozrieť. Dám vám vedieť.“

Odkráča. O niekoľko minút prídu dvaja dôstojníci za ktorými poslušne pochoduje desať stormtrooperov. Lucius poslednýkrát zaváha, no predá im Bandina. Podpíšete dokumenty, prezrú si vaše licencie (trochu tŕpnete či už sú aktivované, no ani ich elektronicky neoverujú), a dajú vám elektronický stick presne s 10 tisíc kreditmi, a potom odkráčajú aj s Bandinom v putách.

Vráti sa Liam aj s datapadom. „Prepáč, Chloe, ale pre istotu budem musieť dozrieť na tvoje vyhľadávania. Dostal by som sa do problémov...“
„Chápem. Môžeme s tým ísť do kokpitu?“
Odkráčajú na palubu.

„Tak, ako ďalej?“
opýta sa Antioch.
„Tuto Draic nám navrhol miesto, kde by sme mohli snáď diskrétne zmeniť vzhľad Amber Hawku. Myslím že malý facelift a zmena farby by mu prospela, nemyslíš? Tam by sme mohli prípadne aj Draica vysadiť a pokračovať za našou cestou...“
Obaja prikývnu, a spoločne sa poberiete na loď...

Antioch - 1. dubna 2017 21:27
Antioch

Vnímat celý ten rozhovor mě stojí doslova nadlidské úsilí a vůbec by mě nepřekvapilo, kdybych ho půlku strávil v bezvědomí. Moje tělesná schránka dostala opravdu neskutečně zabrat a místo odpočinku teď dostává zabrat i hlava.

Netuším, na kterou stranu se přiklonit. Začínat si s Impériem je stejně nebezpečné jako přiklonit se k Allianci nebo ke komukoliv jinému.
Očividné je nicméně jedno. V tomhle konfliktu nepůjde zůstat stranou a neutrální.

To, co dokáže moje hlava vypotit, jsou následující otázky, na které budu chtít brzy znát odpověď.

Jak je na tom Bandin a podařilo se ho stabilizovat natolik, abychom s ním mohli ještě jednou promluvit?
Kam tedy vlastně letíme?
Podařilo se Chloe a Luciusovi vyřídit naší licenci?
Můžeme riskovat vrátit se na Formos pro drogy, nebo se nám ten balík změnil na investici s opravdu mizernou možností likvidity?

Z mého vláčného přemýšlení mě vytrhne až kapitán, který si mě pro změnu vezme stranou. "Draicovi můžeme věřit. To je to jediné, co ti zatím můžu říct. Mohl mě zabít asi tak stokrát, kdyby chtěl. To, že to ještě neudělal buď ukazuje na to, že opravdu nejsme jeho cílem... anebo je mazanější než my všichni tady dohromady. Pevně věřím, že A je správně, protože na další boj už fakt nemám síly..." s těmi slovy odkulhám do svojí kajuty a padnu na postel.

Pán Jeskyně - 2. března 2017 10:43
Pán jeskyně sebustyan

//Šimon chcel stále soundtrack:

https://www.youtube.com/watch?v=QQjXeMBRt50

Tábor imperiálnej divízie
10:47

Farebné projektily blasterov lietali do všetkých strán a ich charakteristický zvuk prehlušovali iba občasné výkriky zasiahnutých nepriateľov, či krátke rozkazy. Na hradbách barikády a strechách budov sa v defenzívnej pozícii krčilo 11 stormtrooperov a jeden Nautilan. Veliteľ stormtrooperov stál nad počítačom a zadával príkazy automatickému turretu na streche transportéra, ktorý bol odstavený zhruba 100 metrov od barikády.

Antioch zostrelil štvrtého pašeráka, keď sa Draicovi podarilo dobehnúť naspäť do tábora. Gestom potvrdil úspech misie, vzal si jednu z karabín a pripojil sa k vojakom na barikádach.

"Raketomet!" zakričal jeden z vojakov. Súčasne s jeho výkrikom sa bojiskom niesol zvuk svištiacej rakety. Následný výbuch vyhodil do vzduchu časť barikády, a dvaja stormtrooperi z nej odleteli dozadu ako handrové bábky. Ostatným účastníkom na chvíľu zaľahlo v ušiach. Draic preto iba naznačil Antiochovi, nech pokračuje v streľbe, a sám sa vybral pomôcť odtiahnuť ranených vojakov do bezpečia.

Keď sa Antiochovi vrátil sluch, počul v uchu Li´ama Neesona. "Obkľúčili transportér!" Vystrčil hlavu, aby skontroloval situáciu.

Veža turretu nemohla zasiahnuť nepriateľov stojacich bezprostredne pri transportére. Tí sa po dlhšej chvíli dokázali prebiť cez čelné sklo a dovnútra ku riadiacej jednotke. Turret utíchol a otočil hlaveň smerom k imperiálnemu táboru. Vystreliť však nestihol.

Bojiskom sa rozľahol ďalší výbuch, tentoraz omnoho silnejší. Transportér mal množstvo paliva a po výbuchu naďalej horel. Horúci vzduch sa vlnil a do vzduchu unikal hustý, tmavý dym. Za niekoľko sekúnd sa rapídne zhoršila viditeľnosť a streľba takmer úplne utíchla.

"Držte pozície, zostaňte v strehu!" ozval sa mu v uchu opäť rozkaz veliteľa.

Zasvišťala ďalšia raketa. Mierila však príliš vysoko, preletela ponad táborom veľkým oblúkom a dopadla kdesi ďaleko za mestom. Tlmený výbuch bol takmer nepostrehnuteľný. Antioch pevnejšie zovrel zbraň a čakal, kedy sa z dymovej clony vynorí prvý nepriateľ.

A vtedy, zhruba 50 metrov nad zemou, prerazila dymovú clonu... hrdzavá nákladná loď. Pohľad na Amber Hawk pre Antiocha nikdy nebol krajší. Loď preletela nad ich hlavami a pristála za táborom.

https://www.youtube.com/watch?v=YmalaEVlLvU

//Viem, že to nie je star wars, ani ta loď sa na vašu až tak nepodobá, ale planéta je podobná a vôbec, držte huby, trvalo mi to dve hodiny to v práci vystrihnúť :D

Lucius vystúpil z lode a okamžite zamieril k veliteľovi. "Nemáme veľa času!" oznámil nervózne. Li´am Neeson prikývol a začal rozdávať rozkazy. Štyria stormtrooperi začali presúvať ranených do lode. Luciusovi podal malý datastick. "Potrebujeme sa dostať na tieto súradnice!"

"Nepriateľ na obzore!" streľba sa obnovila. Pašeráci využili dymovú clonu a presunuli sa na lepšie pozície. Jeden z blasterov zasiahol stormtroopera naľavo od Antiocha priamo do helmy. Draic a jeden ďalší stormtrooper ho okamžite odnášali preč. Na hradbách tak zostali poslední traja stormtrooperi a Antioch. "Neudržíme ich, pripravte sa na ústup!" zakričal do comlinku.

Lucius vytiahol svoje zbrane a cez dieru v barikáde, vytvorenú raketometom, poskytol trochu palebnej sily navyše.

Keď šestica vojakov naložila ranených, rozmiestnila sa do obranných pozíc v blízkosti lode aby poskytli krytie pre ústup druhej polovice preživších. Vojaci na barikádach sa stiahli a spoločne s veliteľom a kapitánom lode sa rozbehli na palubu. Prví pašeráci sa dostali cez barikádu, a šestica obráncov na čele s Draicom spustila paľbu. Keď Antioch dobehol na rampu, začali sa disciplinovaným spôsobom sťahovať aj oni, jeden po druhom sa striedavo kryli a ustupovali, kým neboli všetci na lodi. Než sa rampa zavrela, posledný z nich schytal ešte zásah do ramena.

Na lodi sa v nákladnom priestore tiesnilo 8 stormtrooperov, veliteľ a 9 vážne ranených, ležiacich na zemi. Tým sa venoval imperiálny medik. Chloe im narýchlo poskytla svoju lekárničku, no Lucius ju poslal s Antiochom do kokpitu. "Najprv nás odtiaľto dostaňte, potom pomôžeme raneným!"

Antioch poslal Draica Normana do svojej kabíny, lebo v nákladnom priestore už bolo málo miesta. Luciusovi povedal iba to, že mu to vysvetlí neskôr.

V kokopite boli traja ľudia. Antioch zasadol na miesto pilota, Chloe sa pustila do ovládania elektroniky a senzorov, kapitán Lucius stál za nimi a pozoroval situáciu. Blastery pašerákov sa odrážali od trupu lode, no nikto nechcel čakať na to, kým sa k nim dostane ten nepriateľ s raketometom. Motory sa rozpálili a loď sa odlepila od zeme. Antioch chvíľu udržiaval nízku letovú hladinu a začal stúpať až v bezpečnej vzdialenosti od mesta.

"Nepriateľ na šiestich hodinách!" zakričala zrazu Chloe.
"Máš presnejšie info?"
"Vydrž. Pravdepodobne dva airspeedre..." Chloe rýchlo zadávala príkazy, aby dostala lepšie údaje zo skenerov. "T-16!"
"Sakra!" zanadával Antioch.
"Čo to znamená?" ozval sa Lucius za ich chrbtom.
"Ťažko povedať. Sú to lode iba na atmosferický let, ale inak sú obľúbené a ľahko upraviteľné. Možno majú iba kanóny, ale.."
"Zamerali nás."
"O-ou.."
"Vypálili raketu."
Antioch strhol loď naspäť k zemi. Aj napriek umelej gravitácii bola taká náhla zmena smeru citeľná. Lucius sa rýchlo pridržal, aby to ustál.
"Máš plán?" spýtala sa Chloe.
"Vo vzduchu sa riadeným raketám nemáme ako vyhnúť. Nízka letová hladina im pokazí navádzanie, a s úhybnými manévrami medzi piliermi... možno budeme mať aspoň šancu."
"Ale z povrchu nemôžeme skočiť do hyperpriestoru. Loď by to roztrhlo."
"Tieto airpseedre môžu uniesť maximálne jednu, možno dve rakety. Keď sa nám podarí vylákať všetky, potom môžeme vypadnúť - ich lasery už nie sú tak nebezpečné."
"900 metrov. Osemsto!" zahlásila Chloe.
"Sakra, sakra!"

Amer Hawk stihol doletieť k zemi a Antioch ho narovnal, znížil rýchlosť a nastavil klapky pre lepšie manévrovanie. Rýchlym trhnutím v správnom momente sa vyhli rakete a tá sa zabodla sa do zeme pod nimi. Tlaková vlna s loďou zamávala, ale Antioch to zvládol vyrovnať.
"Odpálili ďalšiu!"
Antioch začal manévrovať medzi piliermi, a o niekoľko sekúnd počuli výbuch. Raketa trafila pilier kdesi ďaleko za loďou.
"Ako som vravel, trafiť nás v tomto prostredí je skoro nemožné."
"A čo teraz? Ako zistíme, či majú iba jednu, alebo dve nálože?"
"Divil by som sa, keby mali v takomto zapadákove upravené lode až pre dve rakety. Riskneme to." povedal Antioch, a namieril loď znovu smerom nahor a znovu nastavil maximálny výkon.

Airspeedre začali páliť z laserových kanónov, no neboli veľmi presné.
"Buď už rakety nemajú.." začala Chloe
"..alebo čakajú, kým budeme v dostatočnej vzdialenosti od povrchu." dokončil Antioch.

V kabíne nastalo nervózne ticho. Našťastie však ďalšia raketa nevypálila. Po dvoch minútach sa Amber Hawk dostal do výšky, kde ho atmosferické stíhačky nemohli nasledovať a tak sa otočili.

Lucius podal Chloe datastick. "Nasmeruj hyperskok na tieto súradnice."

Chloe vložila datastick do počítača, no skôr než zadala prvý príkaz, senzory sa znovu rozblikali.
"Lode vystupujúce z hyperpriestoru! Sú to tri X-Wingy!" zvolala Chloe.

https://www.youtube.com/watch?v=6nvevJLfk7U

"Týmto nemám šancu utiecť, kapitán!" povie Antioch rezignovane.
Tesne na to sa ozve komunikačný systém.
"Hovorí k Vám veliteľ aliančnej letky. Máte desať sekúnd na to, aby ste sa vzdali a otočili loď k Formosu. Inak sme autorizovaní použiť zbrane. Ste zameraní a sledovaní, nesnažte sa utiecť."

"Chloe, priprav ten skok. A zapni vysielanie." povedal Lucius.

"Tu kapitán William Shattner. Uvedomujete si, že sa vyhrážate neozbrojenej nákladnej lodi plnej civilistov?"
"Máme svoje rozkazy, nenúťte nás ich vykonať. Máme závažné podozrenia z účasti na konflikte s civilnými stratami. Toto nie je hra. Otočte loď."
"Zostrelíte civilnú neozbrojenú loď na základe podozrenia?"
"Ak poslúchnete a otočíte sa, tak nie."

Lucius pozrie na Chloe, ktorá sústredene pracuje a náhlivo zadáva príkazy.
"Kto Vám na dal autorizáciu na zničenie neozbrojenej civilnej lode? Aliancia? Tá ktorá bojuje za slobodu?"
"Kapitán..."
"Dobre, nemáme na výber. Otáčame loď. Ale mám pre vás jednu radu."
"A to?"
"Naučte sa počítať do desať."

Lucius pokynul Chloe a tá zatiahla za páku, silno dúfajúc, že tentokrát bude hyperskok hladší, než naposledy. Čo ak zabudla kalkulovať s gravitáciou planéty? Alebo Tychonovou konštantou? Alebo zle zapísala polohu a smer lode? Alebo...

Vesmír sa natiahol, a loď skočila do hyperpriestoru. Chloe sa oprela o sedadlo a hlboko vydýchla.

"Dobrá práca, obaja. Koľko máme času?"
"Asi 30 minút."
"Dobre. Dajme si 15 minút pauzu. Antioch, skontroluj vojakov a odnes im aspoň vodu. Chloe, pomôž ich medikovi stabilizovať ranených. Potom sa vráťte. Musíme sa dohodnúť, ako ďalej. Navyše predpokladám, že veliteľ, aj ten muž v tvojej kabíne majú tiež k tomu čo povedať."

Antioch prikývne a spolu s Chloe sa poberú do nákladného priestoru.

Lucius chvíľku zamyslene sleduje modrý vír hyperpriestoru. Do čoho sa to zase namočili? Impérium, aliancia, pašeráci... Je na ňom, koho a v akom poradí vypočuje, či zavolá všetkých troch aktérov naraz, alebo sa najprv porozpráva s Antiochom a až potom s ostatnými.

Pán Jeskyně - 23. února 2017 17:05
Pán jeskyně sebustyan

Tábor imperiálnej divízie.
Okraj hlavnej usadlosti Formosu.
10:42

Sedem imperiálnych vojakov čaká v tichosti na pozíciach v okolí improvizovaného tábora na okraji mesta. Ich veliteľ sa skláňa nad monitorom vojenského počítača a sleduje situáciu. Za niekoľko dlhých sekúnd sa na vzdialenej ulici objaví obrnený transportér.
http://vignette1.wikia.nocookie.net/starwars-exodus/images/7/7d/T1B.jpg
Po boku ho doprevádza starší swoop, nesúci dvoch pasažierov bez akýchkoľvek viditeľných náznakov príslušnosti k imperiálnej armáde. http://images.wikia.com/starwars/images/9/98/Zephyr-G.jpg

"Tiger 1 a Warddady na obzore!" zahlási jeden z vojakov na barikáde. Veliteľ sa narovná od počítača a zahľadí sa smerom do uličky. Transportér sa dostal už dosť blízko, aby rozoznal troch stormtrooprov na jeho streche.

Transportér zastaví pred barikádou, no swoop preletí ďalej a zastane až neďaleko veliteľa. Ten začne rozdávať rozkazy. "Dostaňte ranených sem a zablokujte transportérom ulicu. Nastavte turret na automatické ovládanie a stiahnite sa za barikádu. Pripravte sa na evakuáciu. Carlton!" zakričí na jedného z vojakov. "Priprav výbušninu."

Pilot swoopu, Nautilan, viditeľne vyčerpaný, doobehne k zásobe vody a napije sa a umyje si tvár. Potom sa konečne ozve k veliteľovi.
"Evakuáciu? Prišli imperiálne posily?"
"Bohužiaľ nie. Musel som... Musel som požiadať o pomoc kapitána vašej lode. Súhlasil, že nás odtiaľto dostane."
Nautilan pokýve hlavou. Ťažko povedať, čo sa mu prehráva v hlave.
"Toho vojaka mi je ľúto, Li´am, nedalo sa nič robiť.." povie Nautilan veliteľovi.
"Viem, Antioch, netráp sa tým. Bez teba by sme ich stratili omnoho viac."

---
O minútu neskôr sú všetci vojaci i ranení za barikádou a detonačné zariadenie je pripravené.
"Draic?" ozve sa veliteľ tomu druhému mužovi, ktorý nepatrí do imperiálnej armády. Mladý muž v tmavom brnení príde k nemu.
https://s18.postimg.org/4274ppqh5/armor.png
"Viem že nie si pod mojim velením, ale bieli stormtrooperi nie sú na túto akciu vhodní. Mohol by si, prosím, umiestniť túto nálož na transportér?"
"Na transportér? Vážne?"
"Áno, so sebou ho zobrať nemôžeme, a nechcel by som ho tu nechávať."

"Jasné, rozumiem."
Muž menom Draic si nakliká niečo na displeji na ľavom predlaktí. Jeho brnenie krátko zabzučí a zmení farbu na piesočnú, čím lepšie splynie s okolím. Opatrne vezme nálož od jedného zo stormtrooperov a s hlbokým nádychom vyjde spoza barikád k transportéru, ktorý stojí opustený uprostred ulice o niekoľko desiatok metrov ďalej.

"Nepriateľ na obzore!" ozve sa z barikády o niekoľko desiatok sekúnd.
Nautilan vytiahne zo swoopu E-11MK, typickú imperiálnu karabínu.
http://vignette3.wikia.nocookie.net/swg/images/c/c9/E11_mk_ii.jpg
"Tak poďme zabezpečiť, aby nás tu naši záchrancovia ešte našli živých." povie chladne.

-----
Kokpit lode Amber Hawk
Nákladná loď HWK-290
10:45

Kapitán lode úzkostlivo sledoval približujúci sa Formos. Pilotka kontrolovala systémy, aby zostupovala čo najvyššou možnou rýchlosťou. Obaja viditeľne znepokojení, obaja potichu.

Za chvíľu sa ozvali komunikačné systémy lode.
"Neidentifikovateľná loď. Tu letová veža Formosu. Porušujete predpisy BoSS. Okamžite pristaňte na hlavnom spaceporte, inak budeme musieť použiť donucovacie prostriedky."
Kapitán pokynie pilotke. "Otvor komunikačný kanál, ale pokús sa čo najviac oslabiť vysielanie."
Pilotka sa zatvári neurčito, ale presunie prívod energie do iných častí lode a naťuká niekoľko rýchlych príkazov do počítača, ktorými zníži kvalitu vysielania. Potom kývne späť na kapitána, ktorý sa ozve do comlinku:
"Haló? Boli sme napadnutí neznámou loďou v neďalekej sústave. Máme poruchu motorov aj ďalších systémov, pravdepodobne aj vysielacieho signálu. Samozrejme, pristaneme na spaceporte a budeme vďační za akúkoľvek pomoc s opravou."

"Budeme musieť prehľadať vašu loď. Dokážete bezpečne pristáť?"
"Verím, že áno. Mám skúsenú pilotku."
"Tak sa ešte, prosím, identifikujte."

Kapitán sa pozrie na pilotku. Tá preruší vysielanie.
"Koľko času do pristátia, Chloe?"
"Asi desať minút."
"Okej, pusti to." Spojenie sa obnoví.

"Kapitán William Shattner."

"Číslo kapitánskeho preukazu?"
"Vydržte, musím ho vytiahnuť."

"Tri, ká..." začne kapitán.
"Tri, ká..." opakuje po ňom druhá strana.
"Nie, tri á šesť."
"Tri á šesť."
"Trinásť šestnásť. Haló?"
"Tri-á-šesť-trinásť-šestnásť. Haló?"
"Nie, iba trinásť-šestnásť. Máme problémy aj s vysielaním, počujeme sa? Musíme bwusel isoje" Kapitán prejde do nezrozumiteľného tichého chrapčania.
"Haló? Haló?" odpovie krištáľovo čistý hlas z druhej strany komunikátora.

Kapitán pokynie pilotke a tá ukončí spojenie.
"Tak, nasmeruj loď smerom k prístavu a tesne nad zemou zmeň kurz k miestu, ktoré určil Antioch. A poriadne na to dupni."

Antioch - 5. února 2017 23:46
Antioch

Na otazku ohledne lokace k ustupu odpovim trochu zadychane do comlinku: "Na Jiho-Zapadnim okraji mesta byste meli najit polni tabor imperialniho velitelstvi, momentalne tam ustupuji s ostatnimi vojaky... dam vedet, ze se blizite, at vas nemaji za dalsi vysadek paseraku s raketomety!," varuji je jeste a zacnu se zase soustredit na svoji situaci.

Pán Jeskyně - 1. října 2016 14:17
Pán jeskyně sebustyan

// pozerám že keď som to o opravoval na piaty pokus o pol štvrtej ráno, tak som to nedal šepkať...už to nebudem meniť, nechám to tak :)

Pán Jeskyně - 1. října 2016 03:28
Pán jeskyně sebustyan

"Prečo by sme vás chceli zradiť? Zachránili ste môjho brata a ponúkate nám možnosť oslobodiť nášho otca... Urobím všetko preto, aby to prebehlo hladko." povie Keyra.

"Celé by to malo prebehnúť takto: pristaneme na súkromnom porte našej spoločnosti. Vezmem si vaše údaje a fotografie a počkáte ma v lodi. Do hodiny by som sa mala vrátiť a budem vedieť, či sa operácia podarila. Ak áno, prinesiem vám karty, údaje sa však nahrávajú do centrálnej databázy raz za deň, takže vám odporúčam 24 hodín počkať, než s tým budete niekde mávať na imperiálnom úrade. Ak mi potom dáte droida, aby som ho mohla vymeniť za dostatok peňazí aby sme vykúpili otca, tak vám budem nesmierne vďačná. Potom pôjdem s Godonom za leadrom klanu, ktorému dlhuje a budeme dúfať, že nám ho vrátia. Ale to už nie je vaša starosť."
Skoro vám jej príde ľúto.

Loď sa v hyperpriestore jemne natriasa - skoro ako pri ceste pozemnými prostriedkami na kolesách. Mnoho vesmírnych cestovateľov si na to zvyklo do takej miery, že ich to uspáva. Pri takom cestovaní sa totiž veľmi divoko striedajú denné cykly, a tak mnoho z nich využíva tieto dlhé hyperskoky na oddych a spánok. Či však týchto zostávajúcich 6 hodín využijete k spánku alebo k rozhovoru, alebo nejakej inej činnosti, je len a len na vás. Loď je vybavená automatizovaným systémom hlásenia, takže ak by sa pri lete vyskytol akýkoľvek problém, systém vás prebudí. Nemusíte preto celý čas sedieť v kokpite. A Antiochova kabína je teraz voľná, takže sa môžete vyspať obaja - pokiaľ Rodianom veríte.

http://i.imgur.com/Nc3HmG7.png

// očakávam nejaké jednoduché príspevky, v ktorých zhrniete, čo ste za 6 hodín robili, či ste šli spať, alebo sa baviť medzi sebou (to môžete prípadne odohrať aj na viac príspevkov) alebo si niečo čítať, a podobne.

Lucius - 29. září 2016 19:56
Lucius

Po vypočutí Antiochovho príbehu sa mi scvrkol žalúdok. Nikdy som nepremýšľal nad ľudskou stránkou vojaka Impéria. Úprimne, považoval som ich skôr za žijúce stroje, odhodlané poslúchnuť každý príkaz, bez ohľadu na následky a okolnosti. Toto je niečo iné. Je to príbeh bytostí schopných cítiť a prežívať emócie. Možno.. možno by som mal prehodnotiť vzťah k týmto vojakom. Možno nie je všetko čierno-biele. Ako ich uniformy. " Hm. To.. to mi je ľúto Antioch." zmôžem sa na pár slov a v hlave mi stále rezonuje paradox životných osudov členov tejto Galaxie. " Rob čo musíš. Dúfam, že sa ti podarí nájsť odpovede. A ak by si potreboval pomoc ... môžme sa o nej rozprávať." naznačím taktne ale zároveň si zachovávam zdravý odstup. Rád sa dívam na veci s nadhľadom.

Pán Jeskyně - 28. září 2016 22:34
Pán jeskyně sebustyan

Ešte pred odchodom z lode sa Antioch pre istotu zastaví u Rodianky. Tá vytiahne svoj miniatúrny špeciálny rekordér, ktorý využíva pri svojich misiách ako zápisník a prípadnú skrytú kameru, alebo odposluch. Zapíše si do neho Antiochove údaje a odfotí ho.

// Pre istotu - ak by ste sa rozhodli, že pôjdete na Rodiu a nechali Antiocha cca 24 hodín na Formose - je to celkom vhodná možnosť ako preklenúť to obdobie, kým tu Beluga nebude.

Následne sa do kokpitu posadí Chloe a na sedadlo navigátora si sadne Godonova sestra, Keyra. (už by sme jej mohli dať meno, čakal som, že sa na to niekto z vás opýta :) )

Loď sa odlepí od zeme a nechá Antiocha samotného na nehostinnej, ale chladnej, púšti.

//začíname šepkať - jedna skupina Chloe+Lucius, druhá Antioch

Antioch - 28. září 2016 18:22
Antioch

// Chci abyste věděli že zpětně můžeme cokoliv dohrát, budu jedině rád, když se mě zeptate na to, co se v příspěvku událo a dosáhneme tak větší interaktivity a RP... ale nic to nemění na tom, že tohle bude můj poslední příspěvek na 14 dní dopředu... a slíbil jsem Floriánovi, že to "dohraju"... takže...

...po chvíli mlčení zavedu loď na přistávací manévr nedaleko základny Impéria. Tak daleko, aby nás nebrali jako okamžitou hrozbu, ale zároveň tak blízko, abych k jejich základně nešel půl dne. Dojdu do svojí kajuty, odložím většinu vybavení a nechám si u sebe na opasku jen obyčejný blaster a láhev s vodou. "Neočekávám žádné problémy, ale kdybych se do večera nevrátil, asi bude potřeba za mě zaplatit kauci, hehe..." uchechtnu se při loučení s parťáky.

Ve skutečnosti doufám, že budu zpět mnohem dřív, nejhůř tak za dvě hodiny i cestou k a ze základny.

Vyjdu do pouště a stisknu za sebou ovládací panel lodi, aby se zavřela. Pak klidným, avšak poměrně rázným krokem dojdu k základně, identifikuji se a za chvilku zmizím za železnými dveřmi...

Antioch - 22. září 2016 15:06
Antioch

Když přijde přímá Luciusova otázka, jsem rád, že ještě sedíme na zemi a nemotám se s lodí právě mezi sloupovím. Trhnu sebou a pohled se smrskne na tunelové vidění. Začnu hyperventilovat. Chvíli mi trvá, než se ovládnu, ale jelikož se v myšlenkách utápím už docela dlouho a věděl jsem, že jednoho dne tahle otázka přijde, nebudu paralyzovaný úplně.

Začne se mi to přehrávat jako film, nejde to zastavit. Už jsem to zažil tolikrát, že se s tím ani nesnažím bojovat. Nezbyde, než si to protrpět. PTS je svině.

Prováděl jsem těšný přelet v ultra-nízké výšce nad hřebeny malého údolí v novém letounu LAIT. Jen vágně jsem tušil, že se jedná o misi s cílem vysadit infiltrační skupinu na území nepřítele s cílem dopadnout jednoho z velitelů rebelů. Normálně bych nevěděl vůbec nic o detailech pozemní operace, prostě by mi řekli leť, a leť nízko. Ale protože jsem měl ve výsadkovém prostoru svého bratra, věděl jsem toho víc, než jsem měl.


https://duckduckgo.com/i/4d2f1765.jpg

Bratr byl u Imperiálních speciálních jednotek - které se vyvinuli z původních republikových commandos. Nyní však vůbec nevypadal jako imperiální voják v blýskající se zbroji, ale jako zběh, jako rebel, darebák. Infiltrátor. Koukal jsem na něho skrz CCTV kameru a on, jakoby vycítil, jak na něj koukám, zvedl pekelně soustředěný pohled a zadíval se do kamery. Po chvíli mu jeho tvář přejel křivý úsměv a zadíval se zase zpět před sebe. Došlo mi, že čučím na kameru s otevřenými ústy. Někdy, jako by byl telepat. Vždy věděl, co se mi honilo hlavou. A tentokrát to bylo opět divné...

Začal jsem se zase soustředit na hlídání letové hladiny, která nesměla překročit minimální mez pro utajení našeho letu. "Spartan 0-0 tady Spartan 0-1, právě jsme přeletěli kontrolní bod Charlie. Přepínám" zahlásil jsem vzápětí do vysílačky.
"Tady Spartan 0-0, potvrzuji, konec." ohlásil se hlas, který bezpečně poznám i kdyby mě vzbudili o půlnoci. Seržant Liam Nee'son. Člověk, který mi už párkrát zachránil zadek, přestože sedívá tisíce kilometrů daleko.

Místo výsadku se přiblížilo. Obkroužil jsem terén a zredukoval tak rychlost, abych mohl bezpečně a přesně přistát na mensí planině mezi jinak poměrně hustým porostem.

"Pánové, tohle je bod Delta, jsme na místě." zahlásím do intercomu. Bratr se postavil jako první, hned v zápětí si stoupli ostatní tři členové jeho komanda. Rychlé zasalutování do kamery. Usmál jsem se. A už skákali ven.
Jakmile se poslední boty přestaly dotýkat nákladního prostoru LAITu, zahlásil jsem do vysílačky
"Spartane 0-0, tady Spartan 0-1, balíček doručen, opakuji, balíček doručen, vracím se na základnu."
"Rozumím Spartane 0-1, šťastnou cestu, Spartan 0-0 konec."


Vytočil jsem motory zase na vyšší výkon a začal stoupat. Naposledy jsem se otočil s lodí tak, abych viděl, jak jednotka infiltrátorů zabíhá do lesa a pak jsem vytočil motory na dopředný tah a odlétal pryč opět na minimální bezpečné letové hladině. V tom se ozvala střelba z blasterů.

Okamžitě jsem oproti regulím začal otáčet loď. Viděl jsem několik střel z blasterů, jak vyletěly nad koruny stromů. Do sluchátek mi zazněl přímý přenos z bojů na zemi:
"Brácho, čekali na nás, padli jsme do léčky, je jich tu jako much, musíš se pro nás vrátit!"
"Jasný, už letím!"
zařval jsem vztekhle zpátky do vysílačky až mi odletěla slina od úst.
"Spartane 0-0, tady Spartan 0-1, mise byla prozrazena, vracím se pro balíček, aby nepadl do špatných rukou, přepínám."
Chvíli bylo ve vysílačce ticho, prořezávané jen trápenými motory, které nejsou stavěné na opatrné manévrování v malých rychlostech a ještě k tomu na planetách s vyšší než průměrnou gravitací.

"Spartane 0-1", ozval se konečně Liam, "Zamítá se, okamžitě se máš vrátit na základnu, rozumíš? Čekám na odpověď, Spartan 0-0 přepíná."
"Negativní, už jsem zahájil přistávací manévr." zalhal jsem do vysílačky. Chystal jsem se to udělat až teď.
Střelba nabrala na obrátkách. Viděl jsem desítky výbojů blasterů vylétávajících z lesa směren na mýtinu.


"Spartane 0-1, MUSÍŠ se okamžitě vrátit na základnu! To je rozkaz! LAIT nesmí v žádném případě padnout do rukou rebelů." hulákal na mě Liam do vysílačky, ale já ho i nadále odmítal poslechnout. V jeho hlase byla patrná stopa po souhlasu s tím, co jsem se chystal udělat. V armádě se hodně hraje na "bratrství", ale když máte na místě toho opravdového bráchu, jde stranou i ten poslední záchvěv pudů sebezáchovy. "Jděte se bodnout, nikdo mi nebude tvrdit, že je tahle plechovka důležitější než můj brácha!" zařval jsem ještě zpět a vypnul komunikační kanály.

K místu už mi zbývalo posledních pár desítek metrů, když se svět změnil v peklo. Vzduch pročísly tucty výbuchů, které prakticky srovnaly veškeré moje okolí se zemí. Ty stromy, které nedostaly přímý zásah okamžitě vzplály plamenem, velké krátery hořely, snad jsem i viděl tavící se horniny.
"Doprdele!!!" proletěla mi hlavou poslední myšlenka, než i můj letoun dostal zásah od výbuchu do pravého křídla. To způsobilo roztočení LAITu kolem vertikální osy, z kterého jsem začal ztrácet vědomí. Snažil jsem se soustředit, tahal jsem z plných sil za knipl a snažil se stroj udržet od pádu. Ale moje ruce neměly šanci přeprat splašené megawatty energie proudící z jeho fungujícího motoru. Ztratil jsem vědomí.

...a vrátil se do reality, kdy sedím zhroucený v pilotním křesle naší lodi na Formosu. Zkrápí mě pot, jakobych hodiny běžel o život. Přitom vím, že to celé netrvalo déle, než několik vteřin. Důkazem mi budiž, že když se konečně sesbírám a trošku otřepu a vidím Luciuse a Chloe jak se na mě a vzápětí na sebe dívají stylem "co se mu stalo?" Znám tenhle pohled. Viděl jsem ho už příliš mnohokrát.

"Tak dobře..." řeknu a díky vypocené tekutině se na jednou cítím zase suchý a slabý, hlas mi zachraptí, takže výraz "trosky a zoufalce" je dokonán. "Potřebuju se napít" zachraptím ještě jednou a sednu si zpět do sedadla pilota, kde si přihnu vody ze svojí lahve. Teď už budu v pohodě, budu schopný o tom mluvit, i když bych byl raději mlčel. Ale třeba to tentokrát pomůže. Třeba to tihle dva pochopí jinak, třeba... podívám se na ně odspodu s krví podlitýma očima. "Byl jsem na tajné misi, měl jsem vysadit jednotku na rebely ovládané planetě a potichu zmizet... jenže se něco šeredně posralo. Rebelové je přepadli a já se pro ně chtěl vrátit,..." polknu a opět se napiju. Jít s pravdou ven úplně?
"Najednou to celé okolo mě začalo vybuchovat. Dostal jsem zásah. Ztratil jsem kontrolu nad strojem a probudil se o několik hodin později v troskách letounu. Málem jsem tam umřel... ale nějak se mi podařilo dostat ven z trosek kokpitu. Vysílačka nějakým zázrakem přežila... tak jsem zavolal na základnu. Do pár hodin přiletěli z Bitevního křižníku inženýři a záchrana. Mě odvezli, viděl jsem, jak na dálku odpálili zbytky LAIT a pak už se to vezlo. Postavili mě před vojenský soud za neuposlechnutí rozkazu, nakonec na mě ještě hodili, že mám na svědomí i životy toho týmu... ve kterém byl můj bratr." zatnu pěsti a najednou se mi o trochu víc v tom vyprávění uleví, když jsem jim řekl tu nejzásadnější z informací. "zbavili mě hodnosti, nakonec mě za porušení neexistujících předpisů vylili úplně. Zmrd nademnou si na té zbytečné smrti postavil svojí kariéru, jak to hezky zametli pod koberec a nikdo se nedozvěděl, že v tom celém průseru má prsty Impérium... a já se chci dopátrat pravdy. Můj bratr by teoreticky mohl být naživu." vybavím si spálenou zemi a dojde mi jak naivně musím znít, "a já bych se mohl dozvědět co se opravdu stalo. Musím se dozvědět, co se stalo. Hrozně mi na tom něco nehraje... Mám nějaká podezření a chci si je potvrdit.

No.. a tady na planetě je někdo, koho jsem dřív nazýval přítelem, třeba by mohl vědět něco, co potřebuju. Jmenuje se Liam Nee'son a byl sem podle všeho převelen za dost divných okolností. Skoro, jakoby ho někdo chtěl ukldidit z cesty. Nejspíš ten stejný kapitán Ma'cho, jako mě."
řeknu dost nasraně s despektem a zadívám se na svoje parťáky.

"Potřebuju si s ním promluvit. Sám." řeknu poslední větu již rezolutně. Otočím se v křesle pilota a začnu předletovou přípravu. Více si můžeme povídat za letu, už jsem v pohodě.

Lucius - 22. září 2016 01:50
Lucius

"No, nakoľko máme jednu loď a tie licencie z lode vybaviť nevieme, tak to skrátka otočíme ešte na tu základňu, kde vybavíš čo treba. Keď už sme pri tom - čo tak zásadné si potrebuješ vydiskutovať s náhodnou skupinou vojakov Impéria na planéte, po ktorej neštekol ani pes?" spýtam sa celkom prekvapene. Vskutku absurdná požiadavka. Je mi jasné, že celkom náhodné to nebude, rovnako ako mi začína byť jasné, že Antiochova minulosť skrýva viac sme vedeli.

Antioch - 20. září 2016 17:03
Antioch

"Jo, potřebujeme zařídit ty licence, ale taky bych si potřeboval něco zařídit tady na Formosu,..." zadívám se do prázdna skrz vizor kokpitu. Odletět pryč z Formosu, kdo ví kdy bychom se stihli vrátit, třeba se něco posere a já mám alespoň nějaké informace prakticky na dosah ruky. "To zfoukneme v jednom. Až se odsud vymotáme, vy dva půjdete zpracovat ty Rodiany a já zatím doletím blízko základy Impéria. Bude mi stačit tak hodina, maximálně dvě... něco si s nimi potřebuji vyříkat..."

Pán Jeskyně - 19. září 2016 22:54
Pán jeskyně sebustyan

http://s15.postimg.org/b38kx94y3/map.png
Mapa Vášho kúsku galaxie:
Nachádzate sa na Formose .
Kessel je silne pod nadvládou impéria - všade okolo sú hliadky.
Hutt Space je zase skoro bez imperiálnej prítomnosti - vládnu tam pašeráci a "mafiáni".
Rodia je rodná planéta Rodianov. V súčasnosti patrí impériu (ale nebude tak vysoko strážená ako Kessel).

Ku Kessel Run: hľadal som kde je "koniec" Kessel runu, a informácie sa líšia. Preto zavádzam pravidlo, že Kessel Run (tých 18 parsekov) bude jednoducho cesta "preč z Kesselu". Vzhľadom k tomu že na oficiálnej ceste sa nedá cestovať bez povolenia impéria (na mape zazančené ako Kessel Trade Corridor), tak Kessel Run je proste "zadné vrátka preč z galaxie. Koniec Kessel Runu je teda miesto v ktorom opustíte Maw Nebula - veľmi blízko Formosu. Tam sa počíta tých "12 parsekov" za ktorých to zvládol Millenium Falcon. Kde už potom reálne odovzdáte zásielku z Kessel Runu bude na vás - či vás bude kontakt čakať na Formose, alebo niekde na okolných planétach, alebo mu to budete mať doručiť až priamo domov, to už je na vás...ale samotný Kessel run bude teda tá čiarkovaná časť na mape:
https://s15.postimg.org/5xialnma3/Kessel_Run_rgb_lg.jpg

Antioch - 19. září 2016 13:53
Antioch

Omlouvám se, nejdřív budu schopný dnes večer po cestě z Plzně přečíst vaše příspěvky a rozmyslet si odpověď... a tedy snad i odehrát. Ale jestli, tak těsně před půlnocí.

1 2 3


↑ navigace

Záložková navigace

Buri's blog