Oko Azathotha (14 stran zpět) | Herna - Aragorn.cz

Jeden za druhým ste preliezli krátkym tunelom na druhý stranu a ocitli ste sa v malej jaskyni, do ktorej otvorom v strope svieti svetlo červenej kométy.

Práve z tejto miestnosti sa ozýva bubnovanie, ktoré už tak dlho počúvate.

V miestnosti je pätica humanoidov. Štyroch z nich poznáte. Sú to Párkerovci. Všetci stiahnutý z kože, avšak živý, pripravený bojovať. Respektíve neživý.

Posledný človek, zahalený v plášti, bubnuje na šesticu bubnov. Blany bubnov sú tvorené ľudskou kožou. Štyri z nich potiahnuté kožou z Párkerovcov. Použité, roztrhnuté kože sa váľajú pri rohu miestnosti.

Štvorica Párkerovcov nečaká na rozkaz od zahaleného človeka a vrhá sa do boja. Na streľbu z muškiet, ktorými sú ozbrojený muži ja jaskyňa malá a tak ich používajú ako kyje. Žena je ozbrojená dlhým nožom a dieťa je bez zbrane.

V rytme šialenstva navôkol eskaluje nepozemská energia bubnovania.

A tí, citlivejší v vás, ktorým nechýba ďaleko k tomu, aby sa vzdali nádeje a bezmyšlienkovito sa vrhli z jaskyne do lesov, tušia, že sa ku otvoru, ktorým ste došli, blížia ďalšie postavy, ktorých koža bola použitá na bubny.

Družina pristúpi ku plytkej jaskyni, kde je zvuk bubnov najsilnejší.

Žiarivá červená kométa im svieti nad hlavou svetlom, ktoré nevrhá tieň. Len zalieva krajinu neprirodzenou, nezemskou krvavou žiarou. Je zima. Vtieravá. Vlhká. Ale je cítiť ešte niečo, z čoho vstávajú chlpy na rukách a chrbte.

Po pár krokoch je vidno nízky tunel na konci. Nie je vyšší ako 3O centimetrov a rovnako tak široký. Žiari z neho červeno žlté svetlo, z druhého konca. Nemôže to byť ďaleko. Odhadom tak tri metre. Možno len 2,7.

Práve z tohto tunelu ide táto hudba.

Postupne jeden za druhým ste prešli tunelom a stanuli ste pred hrôzou z najhorších snov.

//Prosím, hoďte si na sanity.

Takisto vykrocim potom, ako sa narychlo a potichu pomodlim.

upravím a skontrolujem svoje vybavenie, či je všetko po ruke keď bude treba, potom sa otočím na svojich spoločníkov nech Pán vedie naše kroky
a vykročím vpred...

Otocim sa a pozriem sa na les. Nieco tam je. Vie, ze sme tu, mozno pozna nas ciel lepsie ako my sami. Nech nas chrani nas Pan.

Odhadnúť čas noci alebo dňa či čo to je, je takmer nemožné. Máte pocit, že je skôr noc ako deň. Ale únava a bolesť v utŕžených zraneniach hovoria skôr o tom, že muselo prejsť niekoľko nocí. Tak alebo tak, pokračujete krajinou ďalej za dunením bubnov.

A krvavočervená žiara kométy je silnejšia a silnejšia.

Po dlhej ceste plnej stresu z hadov a aligátorov, ktorých je na okolí nečakane veľa, ste sa ocitli pred ústim do jaskyne v skalách neďaleko miesta, kde sa s penou rozbíjajú slané vlny oceánu.

Z jaskyne počuť ohlušujúci zvuk bubnov. Nie je počuť ani vlastného slova. Jediná šanca na komunikáciu je buď fakt strašne revať, alebo si odčítavať z pier.

V lese, ktoré postavy nechali za sebou je cítiť pohyb. A nie je to len vietor prichádzajúci od oceánu, ale i niečo iné. Schované v tieňoch. Nevidené. A predsa len upierajúce oči na postavy. Je to takmer fyzický pocit.

Prikyvnem a vykrocim, pricom sa stale obzeram naokolo.

poďme teda ďalej a hlavne opatrne a dobre sledujte okolie možno sa tu podobných vecí potuluje viac

Co teraz ? Pokracujeme dalej ? Nieco sa tu deje, nieco neciste."

Ošetrenie zranení nestálo veľa času. Napriek tomu, že nekrvácajú, šeredne bolia. "Ten bez kože" bojoval ako šialené zviera. Nedalo sa však poprieť, že v boji bol skúsený a mal výcvik.

Pozriem sa na nase zranenia a skusim si ich aspon obviazat, aby nekrvacali.

Ostáva v diaľke. Za čas chôdze ste sa k nemu priblížili, ale ešte stále je dosť ďaleko. Možno až na konci ostrova...

Bubnovanie sa ku nam priblizuje alebo ostava v dialke ?

Súboj s týmto netvorom bol vskutku náročný. Jeho sila, bezohľadosť voči zraneniam a bolesti, i schopnosti boja ďaleko predčili očakávania hrdinov.

Nič menšie ako smrť, mu nezabránilo bersekristicky sa vrhať do útoku. Najprv strelou z muškety, potom mušketou ako kyjakom a nakoniec, keď hrdinovia skrátili vzdialenosť, i zubami.

Teraz stoja nad nehybným telom. Svojou znalosťou medicíny zisťujú, že netvor bol pred odstránením kože belochom. Mužom trénovaným, pravdepodobne vojakom. Možno jeden z prvých kolonistov, ktorých tu White nechal, pokiaľ sa vrátil do VÁS. A po ktorých ostali len zničené budovy.

I napriek ošetreniu, všetci traja hrdinovia krvácajú z väčších i menších rán.

A na pozadí krvavo červeného lesa sa rozlieha stupňujúce sa bubnovanie.

Vytiahnem noz a zautocim na neho. Prerezane slachy by ho mohli znehybnit.

//Knife 55%

Hodim sa smerom k jeho noham a skusim ho zvalit na zem.

Guľka zranila Petra Wyea do ramena. Bolesť bola ohromujúca a Peter kolopítol.

Muž bez kože, abstraktný výsmech života, zosobnená bolesť a horor, bez váhania schytil mušketu ako kyj a vrhol sa vstrieč hrdinom.

//Prosím, čo chcete robiť a hoďte si zodpovedajúcu vlastnosť.

Les okolo vás je hustý s divoký, presvetlený červenou žiarou kométy, ktorá vám rastie nad hlavou. Všetko dokopy to pôsobí stiesňujúco, klaustrofobicky ... nepriateľsky.

A nejakým podivným spôsobom, známo.

Blížite sa k postave, ktorá vás sleduje. Tá čaká nepohnuto ako čiastočne schovaná socha.

V tom sa pohne. Len málo, len ramenami.

V prvom okamihu postavy uzrú červené humanoidné telo. Červené od žiare kométy. Určite.

Ale nie, nie je to pravda. Postava, ktorá na vás mieri mušketou, je stiahnutá z kože. Je z nej vidno len pohybujúce sa suché zväzky svalov, oči bez viečok, odhalené pokazené zuby a temeno lepky, ktoré ako jediné zrkadlí červené svetlo kométy.

//Hodil som za vás na Sanity :).

Hrdinovia na okamih stuhli pohľadom na neuveriteľný úkaz existencie, ktorý na vás mieri mušketou, ale stihli reagovať v okamihu výstrelu muškety.

Skinless One zamieril na Petra Wyea (Joe) a vystrelil.

//Joe, môžeš si hodiť na Dodge ak sa chceš vyhnúť zraneniu.

Prikyvnem. Dobre. Kde mam ist ?

tak sa do toho vrhneme po hlave ok, tak sa skúsime priblížiť a polapiť to, dáme si rozostupy cca 20m a budeme sa približovať až sa dostaneme dostatočne blízko tak sa na to vrhneme, sme traja na jedného tak hádam sa to podarí