Oko Azathotha (68 stran zpět) | Herna - Aragorn.cz

museli by sme pohľadať v knihách aby sme sa niečo dozvedeli, ale chvíľu by to trvalo. Viete nájsť niečo o čom ste ani nepočuli nieje také ľahké

Ako správne poznamenali starý mních i vysoký viking, i napriek tomu, že vikingovia sú tvrdý muži, z Ofeiga ostala len troska, ktorý sa najskôr utopí ak bude voda ďalej stúpať.

Hrdinovia však vedia, že čo mu to spravilo nie je viac schopný povedať. Došiel na koniec toho, čo jeho mysel dokáže na dnes zvládnuť...

Krv Vikingov nevystrasi! Muselo to byt nieco ine. Budte uzitocni a skuste prist na to, co to je.

pokrútim hlavou nič mi to nehovorí, nepočul som o ničom podobnom. Viete ľudská duša je vo svojej podstate veľmi krehká a mohlo sa stať že tuto váš priateľ len videl príliš bojov a priveľa krvi a už to nezvládol

Zopakujem to, co povedal mnichom. Viete sa z toho vysomarit?

Po chvíly, počas ktorej si Fleinn a Atsurr dávali v hlave do kopy jeho mumlanie a huhňanie, a snažili sa vydolovať aspoň niečo zrozumitelné, telo Olfeiga opäť ochoblo.

Znovu klesol sedmo do krvavej mláky, kolená pritlačil k hrudi a pridržali si ich rukami. Zavrel oči, začal sa kolísať a niečo si brblať popod nos.

Prítomnosť dvojice mníchov i oboch vikingov úplne ignoruje.

Oči Olfeiga sa rozšíria tak, že takmer nie je vidno belmo. Tentoraz schmatol neuveritelne rýchlo za ruku Fleinna a hovorí neskutočne rýchlo. Priam blaboce. Rozumieť je mu len čo to a tak vikingský bratia rozoznajú slová ako:

... dve telá zložené do jedného ...

... pavúci chodiaci na rukách mŕtvych...

... pavúci jedli, trhali ...

... zavrel som oči ... utekal som.

Pridám sa k bratovi a tiež sa opýtam: Olfeig, na čo sa nemáme pozerať?

Co nikto nesmie vidiet? Co to je? Otocim sa ku mnichom. Vravi, ze nieco nesmieme vidiet, ale nevravi, co to je.

Olfeig pozrel na Atsurra. Jeho oči, zreničky zmenšené prežitým šokom a belmo červené ako odraz kométy, sú naplnené nepochopením. Chytá Atsurra za ruku a pevne ju zovrie. S pohľadom fanatika, úplne ľahostajný ku dianiu alebo počasiu navôkol hovorí - Niéééé... Nikto to nesmie vidieť. Nikto. Rozumieš?

Tvarim sa nezucastnene, ale inak pozorujem vikingov a snazim sa zachytit utrzky ich rozhovorov.

//Toto bol krasny hod na presvedcenie Ofeiga.

Cupnem si k Ofeigovi, jednu ruku mu polozim na plece : Ofeig, na co sa nemame pozerat? Povedz nam to! Pomoz pomstit smrt nasich bratov!

Erling ako syn bojového náčelníka, a v jeho neprítomnosti sám bojový náčelník, netoleruje žiadne porušenie rešpektu voči otcovi alebo voči sebe. A tak mu dotazovanie na jednanie Hygelacha veľmi zaváňa drzosťou. Dvojica vikingov vie, že neopatrné jednanie by uvalilo na nich i ich rodiny hambu, ktorá by sa dala zmyť len krvou...

A tak jednanie s Erlingom skončilo tým, že mladý vikinský náčelník-zástupca s vrodenou autoritou varoval bratov, aby sa neopovážili vrátiť bez jeho otca a vrhol sa do organizovania presuku dvojice lodí viac do kopca svätého miesta.

Štvorica hrdinov sa tak, po návrhu Fleinna, vydala za Ofeigom (jediný z deviatich vikingov, ktorý sa vrátil z poslednej a zatiaľ jedinej záchrannej akcie).

I napriek tomu, že je hlboká noc, červené svetlo kométy veľkosti mesiacu, ožaruje priestranstvo kopca. Žiaden strom na ňom nie je a ani žiadne miesto, kde by sa dalo schovať pred hustým krvavým dažďom pachu krvy. Len samotný kláštor a osoba na vrcholku veže vrhajú tieň na časť tábora vikingov. Pocit krvavého predpeklia, apokalipsy alebo ragnaroku, narušujú len tuctu bleskov s ohromným hromením, ktoré zmenie na okamih krajinu z červenej na svehovo bielu a oslepujú ľudí.

Ofeiga našla štvorica sedieť trochu bokom diania v červenej kaluži hojdajúceho sa dopredu a dozadu, ako si pre seba duševne neprítomný hovorí niečo v zmysle - Nie, nie... - alebo - Nepozeraj sa, nikdy sa nepozeraj....

Prítomnosť bratov Atsurra a Fleinna zaujala jeho pozornosť, ale dvojice kňazov, mladého podopierajúceho viditelne prestarnuteho, sa očividne zľakol. Odvrátil tvár do zeme a zopakoval svoje - Nepozeraj sa, nikdy sa nepozeraj....

//Ak sa ho hrdinovia chcú na niečo opýtať, bude potrebné si hodiť Fast Talk alebo Persuade.

//Kňazi nevedia po nórsky a tak, ak im to vikingovia nepreložia, zmysle diania si môžu len domýšlať.

//Keď už sa, po vzore Fleinna, vybrali hrdinovia zistiť niečo viac ohľadne Hygerlacha, prípadne prvej záchrannej výpravy, môžu okrem Ofeiga osloviť svojho dobrého známeho Kiollsiga, telesného strážcu Hygerlacha, prípadne tajne, alebo aspoň nie moc na očiach, prehľadať stan náčelníka.

Ešte než sa rozbehneme smrti naproti, mám pár otázok. Lepšie ich vysloviť teraz ako na ne stále myslieť. Otočím sa teda s otázkou na syna náčelníka, Erlinga: Prečo išiel tvoj otec do kláštora? A ešte aj sám, v noci.
Kedže mám za chrbtom dobre stavaného mladšieho brata tak si trúfam. Počkám na odpoveď a potom sa venujem poslednému z deviatich čo prežil. Ty, Ofeig, čo ste tam robili deviati keď ste to nezvládli? My ideme dvaja tak rozprávaj. Mnichov zatial nerátam...

predpokladám že mám nejaké kňažské rúcho a tak si pretiahnem kapucňu cez hlavu aby som sa chránil pred krvavým dažďom

pokorne prikývnem vikingom a po odňatí pút ich opatrne nasledujem a pre istotu sa pridŕžam svojho mladého kolegu, predsa len som starý muž a nebude ľahké s tými mladými držať krok

Trochu pohrdavo sa pozriem na mnichov. Podla mna nepredstavuju vazne nebezpecenstvo pre dvoch ozbrojenych Vikingov, rozviazem im teda aj ruky.

Po trhnuti sa zakolisam a ledva udrzim rovnovahu, nakoniec sa predsalen hrdo postavim a prikyvnem na znak, ze som pripraveny ist s vikingami. Otrcim vsak velavyznamne nielen nohy, ale aj ruky.

Krvaný dážď dopadol na ramená dvojice vikingov a ich zajatcov. Červený prach z kométy, ktorá ako oko boha svieti na krajinu nepozemským červeným svetlom, sa zachytáva na oblečení, na výzbroji i na zbrania. Nedá sa ho zbaviť, zotriasť ani zotrieť.

Je cítiť po krvy...