5 básní (1. strana) | Články - Aragorn.cz

Martinko Vranovie
Prekrásna krajina, prekrásny dom,
poskromná rodinka žije si v ňom.
Mamička, ocinko i celý kraj,
pre deti ideál, pre ľudí raj.
Martinko, chlapčiatko, milučký kvet,
ľúbi si rodičov i celý svet.

Raz slnko nevyšlo. „Mamka len spí,“
povedal Martinko letmo v tom dni.
Oblok je dokorán, hodiny preč,
zakryté zrkadlo a smutná reč.
Martinko kloní tiež k mamičke tvár,
nesie jej kvietoček ako svoj dar.

Dušička úbohá, slzavý tok
v kvietok zas rozkvitli až prešiel rok.
Martinkov otecko v poli sám drie,
od veľkej námahy klesá...a mrie.
Kvietoček zas hľadá svoj čierny šat,
nezostal nikto už, čo ho má rád.

Neprajná testiná trápi ho ver,
plieska ho kutáčom už z prahu dvier.
„Hybaj, ty chlapčisko! No, len si krič!
K večeri dostaneš tak veľké nič!“
„Testiná, nebite! Sľubujem vám,
že snopy ponosím úplne sám!“

Zmorené telíčko, na duši chmár,
bolí ho srdiečko, plače mu tvár.
Testiná – hriešnica, kamenný ľad,
Chúďatku zbúra i pieskový hrad.
„Flákaš sa, fagane?!“ dobiedza zas.
Martinko od kriku nemá ni hlas.

Hľadanie milého
Hviezdienka žiarivá, nebeská, krásna,
nájdi mi milého pôvabná, jasná!
Hľadaj ho, Dunaju, cez šíry svet,
bo môjho milého už dlho niet!
Hľadaj ho, hľadaj, Záhorská borina,
skôr, než ku mne príde noci hodina!
Hľadajte, Tatry, hľadajte ver,
veďte mu kroky na správny smer!
Hľadaj i ty, Prešporský hrad,
odkáž mu, že ho tu niekto má rád!

Stretnutie s tebou
Ozvena tvojich krokov,
tvoj rýchli tep a dych,
čas uplynulých rokov,
tvoje dlane, tá jemnosť v nich.
Ten úsmev prenádherný,
prvý pohľad tvoj
a pocit rozochvený
vždy, keď povieš: „Ahoj!“

Tá, ktorá ľúbi
Pýta sa stále
prekrásna tvár,
modrasté oči
v nich hviezdiek žiar.
Spýtavé slová,
vo vlasoch kvet,
nádherný úsmev
a v srdci svet.
Jemnučké dlane
teplé sťa mať,
celý svoj život
dokáže dať.
Ľúbivé pery,
zlatistý vlas,
pokorná duša,
v nej lásky hlas.

A ty sa len dívaš...
Dívaš sa.
Ja pomaly schádzam po schodoch a ty len stojíš a dívaš sa.
Prídem k tebe. A ty sa len usmievaš, stojíš a dívaš sa.
Natiahnem ruku a dotnem sa tvojej tváre. Chytíš ma za tú druhú, usmievaš sa, stojíš a stále sa len dívaš.
Ten krásny nežný pohľad plný lásky a pochopenia mi preniká až do končekov prstov. Ten jeden jediný pohľad mi stačil, aby som pochopila. Stojíš tu tvárou v tvár žieňaťu, s očami, v ktorých má v okamihu celý svet.
Usmievaš sa. Usmievaš sa a plačeš zároveň, lebo vieš, že i keď je pri tebe a ty cítiš jej teplú dlaň, je od teba ďaleko.
A tak len stojíš a dívaš sa...