Chodil, kráčal, sedel (1. strana) | Články - Aragorn.cz

Kráčal som zrána po tichých uliciach
naplnených hmlou a pachom
psieho moču.
Mŕve staré domy prestali hovoriť už pred rokmi
stoja len ako pomníky nemoderny,
to len v nich stále snívajú ľudia.
Sedával som na stromoch ktoré odovzdali potomstvá
aj posolstvá
na to aby ich spílili a aby som vyrástol
a prestal na ne liezť.

***

Kľučkujem pomedzi biele čiary na ceste (hrám taký malý slalom).
Na chodníkoch stále nevládne tlačenica,
Len svorná nenávisť chodcov voči
autám
cyklistom
a sebe navzájom.
Odtrhávali ma od snenia medzi časovými priestormi keď som
kľučkoval pomedzi tie čiary.
Vtedy mi to bolo strašne ľúto, je mi to stále ľúto.
Pevne som sa držal okraja.
Hmla pohlcovala malý svet na ktorý som
si zvykol a dostal do sentimentálnej nálady.
Akurát neviem či to niekto pochopí.

***

Kráčaval som pomedzi obchodíky lemované kríkmi.
Z kanálov vtedy stúpal smrad. Pamätám si ako som sa hrával
s chalanmi
ktorým dnes nerozumiem pomaly ani slovo.
Behal som a behám po uliciach vždy sám a intenzívnosť pocitu povyšujem nad čas.
Rád som sa považoval za múdreho a
chcel sa vystrčiť z radu.
Narobilo mi to vo vesmíre len a len problémy.
Tak to je a bolo