Duše radosti (1. strana) | Články - Aragorn.cz

Blúdim krajinou, blúdim svojou mysľou,
ochutnávam šťastie, s príchuťou tak horkou, tak kyslou...

Príchuť srdcom mojim žiadúca,
i mysľou samotnou kajúca,
mysľou, ktorá upadá,
do neznáma, hriechmi upätá.

Výčitky obklopujú srdce, jeho tĺkot tíchne...
Radosť vo mne umiera, smútok sa liahne,
kěď hodiny odbijú, na dušu mi siahne.

Tak znejú moje obavy,
no túžby iné sú,
avšak každý môj čin je tápavý,
a zvony odbili, započatie tohto zápasu.

Vzdať sa nehodlám, prehrať taktiež nie,
azda mi niečo, niekto, ukáže nejaký náznak, či znamenie
že ešte není všetko strátené,
že moje duše radosti budú čoskoro nájdené.

Hľa! V diaľke vidím svetlo, dotknúť sa ho nemôžem.
Ach! Tá trpkosť, ako ju len premôžem
keď všetko čo vidím, zdá sa byť len sen...
len sen, sen... ktorý v realitu, zmeniť chcem.

Keď do spánku upadám,
teplým rúchom zahaľuje ma ríša snov,
a či lúčiť sa mám,
alebo zostať dušou zabudnutou, stratenou?

Veľa otázok sa pýtam. Chcem toho moc?
Zdá sa, že len zbytočne vzlykám, no nežiadam o pomoc.
Toto je zápas len medzi JA a MNOU,
buď ocitnem sa vo svetle víťazstva, alebo splyniem s tmou.

V tejto bitke, krv sa neprelieva,
avšak prehra je tým pádom sedem-krát viac bolestivá...
Prehra ťa výčitkami odzbrojí,
mečom smútku zo dňa na deň časť radosti z teba odkrojí.

Už dosť týchto slov o smútku, výčitkách a svedomí!
Každá veta o nich ťa len prelomí,
a ak pýtate sa nač ich teda píšem... Píšem ich s vedomím,
že postaviť sa strachu, je správnym riešením.

Ale už koniec...tma...záver tejto básne,
nech vám plameň šťastia planie jasne!
Vážte si ho! Nemožno ho nájsť povalené na zemy.
Chránte si ho! Ak nechcete byť stratený.