"Achtung! Moja svokra sa zbláznila!" (1. strana) | Články - Aragorn.cz

Postavy:
Mária Krausová – svokra, rodená Nemka, „meštiacky typ“, po slovensky hovorí skomolene
Helena Betová – matka, jej jediná dcéra, žije na Slovensku, milá, dobrá, obetavá domáca pani
Marek Beta – otec, pracuje ako bytový architekt, stále zahrnutý kopou papierov, milujúci otec a manžel, so svokrou veľmi dobre nevychádza
Klaudia Betová – ich staršia dcéra, rada sa parádi, nerada sa učí, má rada módu a spev
Adam Beta – ich mladší syn, má rád knihy, rád maľuje, nemôže športovať, lebo má zdravotné problémy
Dr. Kollerová – lekárka v ich dedine
Mária Lakovská – zdravotná sestra
Rozália Tenká – predavačka v obchode, najväčšia klebetnica v dedine
1.zlodej
2.zlodej
Policajtka

1.scéna
(Otec sedí za stolíkom zavalený v papieroch a pracuje, matka žehlí, Klaudia si lakuje nechty s vyloženými nohami, Adam pozerá televízor)
Matka: Klaudia, koľkokrát som ti hovorila, aby si nevykladala nohy na stôl?
Klaudia: Dnes, alebo aj včera?
Matka: Klaudia!!!
Klaudia: No, dobre! Sedemnásťkrát!
Matka: Tak vidíš. Daj ich dolu!
Klaudia: A to bolo osemnástykrát.
Matka: Klaudia!!!
Klaudia: (Zloží nohy, položí lak na stôl a máva rukami, aby jej lak uschol)
Matka: Klaudia, zbehni prosím ťa do kuchyne pozrieť na to mäso na sporáku. Myslím, že už bude hotové.
Klaudia: Ja nemôžem, schne sa mi lak.
Matka: Klaudia, nerozumela si? Ja žehlím.
Klaudia: A prečo nemôže ísť Adam? Aj tak si tu celý deň iba váľa šunky!
Otec: Ale dcérka! Počula si mamu. A okrem toho, Adam pozametal celý dom, zatiaľ čo ty si sa líčila a lakovala si nechty.
Klaudia: Tss! (urazene sa zdvihne a odíde)
Matka: (Nahnevane položí žehličku a chce za ňou zakričať)
Adam: (Zbadá to a zasiahne) Nechaj, maminka, ja sa na to pôjdem pozrieť. (zdvihne sa a odíde)
Otec: No, tie naše deti sú pravý opak.
Matka: Hm...Áno. Ale povedz, po kom tá naša Klaudia je?
Otec: (Položí ceruzu a podíde k matke)
Matka: Kde som urobila chybu?
Otec: (Zozadu ju objíme a povie) Nesmieš si za to pripisovať vinu. (A dá jej pusu na líčko)
(Zazvoní telefón, otec ho ide zdvihnúť)
Otec: Haló? (Zmeravie a podáva telefón matke)
Matka: Kto je to?
Otec: Sodoma, Gomora! (Vráti sa ku svojmu stolíku, sadne si, chytí sa za hlavu a potom pokračuje v práci)
Matka: (Priloží si telefón k uchu) Haló? Á, mamička! Mamička, ako sa máš? Ach, prečo odo mňa stále chceš, aby som s tebou rozprávala po nemecky? No, čo si chcela, maminka? Ahá, prídeš? Áno, áno, tešíme sa.
Otec: (Keď to započuje, vyskočí zo stoličky a začne nesúhlasne mávať rukami a točiť hlavou)
Matka: Jasné, pokojne príď, mama.
Otec: (Kľakne si, zopne ruky, krúti hlavou a kolenačky sa blíži k matke)
Matka: Kedy? Zajtra? Óóó...paráda. Čakáme ťa. Maj sa! (Zloží telefón)
Otec: (Zdvihne sa a otrávene odkráča späť k svojmu stolíku)
Matka: Zajtra príde mamička.
Otec: Hm...počul som.
Adam: (Vráti sa na scénu) Mami, môžeme ísť jesť. (Pozrie na otca) Oci, čo je?
Matka: (Odkladá žehlenie)
Otec: (Mierne otrávene) Zajtra príde babka.
Adam: Takže sa môžem tešiť na ďalší špeciálny darček nemeckej kvality?
Matka: Adam!!!
Adam: Ale mami...hehe...to bol žart. (Všetci odídu a opona padá)

2.scéna
(Na scéne je svokra s batohom a kabelkou a obchodníčka za pultom.)
Svokra: Ach, mein Gott! Wo ist meine Tochter? Kde byt moja sera? (Zbadá obchodníčku) Á, guten tag!
Obchodníčka: Ale dobrý deň! Chcete kúpiť jabĺčka? Máme ich čerstvé.
Svokra: Was? Och, nein, nein, nein! Ich suche meine Tochter. Ja? Verstehen Sie? Ja chládam moja sera. Ja?
Obchodníčka: Ahá! Vy hľadáte svoju dcéru!
Svokra: Ja, ja!
Obchodníčka: A kto vy ráčite byť, madam?
Svokra: Ich bin Maria Kraus! Meine Tochter Chelen šije....hier. Fiete kde?
Obchodníčka: Helena? Helena Betová?
Svokra: Ja, ja!
Obchodníčka: Jasné, pozná! Ju by som nepoznala? Skvelá ženská. My sme veľmi dobré kamarátky.
Svokra: Nechovorte?! A kde ju móšem najst, bitte?
Obchodníčka: Je to hneď zarohom. Tam. (A ukáže na druhú stranu)
Svokra: Sa róchom? A...sa którym róchom?
Obchodníčka: (Zasmeje sa) Ale pani Krausová! To sa len tak hovorí. A skúšali ste svojej dcére už volať? Možno by po vás sem prišla.
Svokra: Áááá fídite? Das ist Richtig! (Vytiahne telefón a volá) Chelen? Óóó Chelen, meine Liebe, meines Mädchen! Deine Mutti ist schon hier. Ja? Tfója Mutti jé uš tu! Pride meine Liebe pré mna? Jé tu nejáky obchod. Ja? Ja! (Zakryje slúchadlo a opýta sa predavačky) Sind Sie Rósalia Ténka?
Obchodníčka: Áno, volám sa Rozália Tenká. Prečo?
Svokra: (Opäť si priloží telefón k uchu) Ja, mein Schatz, jé to ona. Ja! Póčkam. Ja! Hier. Tschüs, Liebe. (A zloží telefón)
Obchodníčka: Tak čo, pani Krausová? Nechala ma Helen aspoň pozdravovať?
Svokra: Was? Och, budte uš týcho šénska jédna!
Obchodníčka: No tak sorry, že sa starám! (Na scénu vstúpi matka)
Matka: Ahoj mami!
Svokra: Och, chúra! Meine Liebe! (Obe sa chytia za ruky a pobozkajú sa na líca)
Svokra: A šó ten tfoj Márek? Warum ist er nicht gefaren? Préšo on...neprist? Ja to chovórila, še on nebude gut mánšel. Sanedbafa seine Familie!
(Počas svokrinho monológu svokra a matka odchádzajú zo scény a opona padá)

3.scéna
(Opäť scéna domu, Klaudia si číta módny časopis, Adam maľuje obraz a otec je opäť zahĺbený do papierov. Vchádza matka a svokra)
Svokra: Áááá, któ ma pride prifitat?
Klaudia: (vyskočí a s radosťou objíme svokru) Babkáááá!
Svokra: Ohohóóó...Chlaudia...acha je krasna meine Enkeltochter!
Klaudia: Babka, konečne si tu! Ani nevieš, ako som sa tešila.
Svokra: Och, schönes Kind....Tú som ti prinesla daršek! (Vyberie z kabelky šatku a dá jej ju)
Klaudia: Ďakujem babííí! (Ešte raz tuho objíme svokru, prehodí si šatku okolo krku a vzdiali sa)
Svokra: Und kdé byt moj fnušik?
Adam: (Ozve sa spoza nej) Tu som, babka, ahoj.
Svokra: A tó ma any neprifitaš? (A roztiahne ruky, aby ho objala)
Adam: (Dobehne k nej a objíme ju)
Svokra: Pre téba tu mam acha! Lóptu! (A s úsmevom vytiahne z tašky loptu a podáva mu ju)
Adam: (Zoberie si ju) Ale babka. Veď vieš, že ja nemôžem športovať. Lekár zakázal.
Svokra: Och, nein, nein, nein! Trócha póhybu ist gut!
Otec: (Medzitým sa zdvihne od svojho stolíka a aj on podíde k svokre) Tak...vitajte, mamička (A podáva jej ruku)
Svokra: Nó, ty sa chambi! Néprist vlastnej Schwiegermutter náproty! (Počas reči mu do nastavenej ruky dá svoju tašku, cez ruku mu prehodí kabát a na hlavu dá svoj klobúk) Ty sanedbavaš deine Familie! Chambi sa!
Otec: Aj ja som rád, že vás vidím. (Hodí jej veci na najbližšiu stoličku a vracia sa k papierom)
Svokra: (To zbadá) Och, nein, nein, nein! Némate féšiak?
Otec: (Ironicky sa pousmeje) Ale máme, mamička.
Svokra: No tak! (A otočí sa späť k deťom)
Otec: (Vyplazí jej jazyk, s nechuťou zoberie jej veci a odíde)
Matka: Mama, nože si sadni. Dáš si kávu?
Svokra: Danke, meine Liebe.
Adam: (Položí loptu a vráti sa k maľovaniu)
Klaudia: (Znova si zoberie časopis s módou, príde k otcovmu stolíku, zhodí všetky papiere, sadne si a vyloží si nohy na stolík)
Otec: (Medzitým podíde ku svojej žene a svokre.) Drahá, ty ako obvykle s mliekom, bez cukru, však?
Matka: Áno. Nezabudol si. (A usmeje sa)
Otec: A vy mamička? Mlieko?
Svokra: Ach, nein! Mein Gott! Niešo thák nestrafe! Nikdy!
Otec: Tak cukor?
Svokra: Sechs kóstek! (A ukáže prstami šestku)
Otec: (Otočí sa a ide preč. Cestou zbadá Klaudiu s vyloženými nohami.) Ale okamžite daj tie nohy dole a uprac to! Vieš čo to je? Tieto bytové návrhy musím mať hotové do konca týždňa! Už ich robím celý mesiac!
Svokra: A šó ta káfa? Schnell schnell!
Otec: (Naštvane) Sorry mamička, ale ja rozumiem iba po anglicky!
Svokra: Bitte? Négdo in meiner Familie chto néfie po némecky? Helen, félmi chlboko si klésla meine Liebe!
Matka: (Prosebne) Marek!
Otec: (Stále naštvane) Hneď to bude! Mamička! (A odíde)
Matka: Tak hovor, mamička, ako si sa mala za ten dlhý čas, čo sme ťa nevideli?
Svokra: No...deiner Vater dóstal nófa Arbiet. Ja? Nófu pracu.
Matka: Naozaj? A kde pracuje?
Svokra: Pre mínistra stravotnistva in Deutschland.
Adam: Fíha, babka! A ako sa tam dedko dostal?
Svokra: (Zasmeje sa) Och, mein Kleiner, er ist dóbry priatel tócho mínistra.
Klaudia: A čo uňho vlastne robí?
Svokra: (S hrdosťou) Asisténta!
Adam a Klaudia: Uááááu!!! (Nechajú všetko, čo robia a prisadnú si ku svokre a matke.)
(V tom momente sa zjaví otec s troma kávami na podnose.)
Svokra: Och, mein Kinder! Déty móje, táka som ráda, še ich bin hier...šé som tu.
Matka: Aj my sme radi, mamička. (A chytí ju za ruku.)
Otec: No...radi ako radi.
Matka: (Škaredo pozrie na otca.)
Svokra: Ááá, ich möchte ihnen etwas sagen. Músim fam néšo pofédat. Chcéme sa mit meinem mánšel kú fam nastahófat!
Otec: (Ako to započuje, zabehne mu káva, ktorú po stojačky pije a rozkašle sa.)
Matka: (Vyskočí a začne ho búchať po chrbte.)
Svokra: No, tó som móhla túšit! Mein Schwiegersohn néma smýsel pre ródinu!
Adam: To je skvelé, babi!
Klaudia: A babi, kedy sa sem nasťahujete?
Otec: (Konečne prestane kašľať, mávne rukou a odchádza.)
Matka: (Súcitne za ním pozerá.) Marek!
Svokra: Lén ho néchaj, meine Tochter! On dóstane rósum. (Opona padá)

4.scéna
(Na scéne je obchodníčka za pultom. Prichádza otec.)
Obchodníčka: (Sedí na pulte a pospevuje si. Pritom si pilníkuje nechty.)
Otec: (Otrávene k nej podíde.) Dobrý.
Obchodníčka: Ale dobrý deň, pán Beta. Ste nejaký zmorený. Stalo sa snáď niečo?
Otec: Ani sa nepýtajte. Chce sa ku mne nasťahovať moja svokra.
Obchodníčka: Snáď nie tá, čo prišla dnes ráno vlakom z Nemecka?!
Otec: Áno, presne tá.
Obchodníčka: Hm...tak to vám nezávidím. To musíte mať doma hotové peklo. To moja kamarátka raz išla do Nemecka a...
Otec: (Zdvihne ruku a zadrží jej prúd slov.) Mohli by ste byť aspoň vy trochu zhovievavejšia a byť ticho.
Obchodníčka: No pekne! Človek mu chce pomôcť a on sa odvráti chrbtom!
Otec: Najviac mi pomôžete, keď budete ticho. Ľahnem si chvíľku tu do trávy a budem trochu premýšľať. V tomto parku je tak krásne. (Sadne si na jednu stranu, oprie sa o kraj javiska a stiahne si klobúk cez oči.)
(Na scéne sa obďaleč rozprávajú nenápadne dvaja muži. Prichádza svokra.)
Svokra: (Podíde k pultu a prezerá si tovar.)
Obchodníčka: (Otrávene) To ste zase vy?!
Svokra: No tak téras ma póšufajte! Kéby tu ból ína obchod, gehe ich hier nicht. Sém nepridem.
Obchodníčka: (Urazene sa otočí svokre chrbtom a založí si ruky.)
(Dvaja muži zozadu si nasadia na hlavy pančuchy, jeden z nich vytiahne nôž a blížia sa k svokre.)
1.zlodej: (Chytí svokru za rameno) Stará daj sem prachy!
2.zlodej: Inak ťa zabijeme!
Svokra: Nein, nein, bitte nicht.
1.zlodej: (Strhne jej kabelku z pleca)
2.zlodej: (Pichne ju nožom do brucha.)
1.zlodej: (Z kabelky vytiahne peňaženku, kabelku hodí na svokru.) Mám!
2.zlodej: Padáme!
(Obaja utečú. Svokra klesne k zemi)
Obchodníčka: (Na krik sa preľaknuto otočí) Hííí!!! (Dobehne k otcovi a myká ho.) Pán Beta! PÁN BETA!!! Vašu svokru prepadli!
Otec: (Zazíva) A to len kvôli tomu budíte?! (Zbadá svokru na zemi, podíde k nej a jemne ju postrčí nohou.) Hej! Mama! Nehrajte to na nás, dobre?! (Kľakne si k nej, obráti ju, podoprie jej hlavu a dotkne sa jej brucha. Zdvihne ruku a zbadá, že ju má od krvi.) No do kelu! (Pozrie na nervóznu obchodníčku) Neposkakujte tu ako pajác! Volajte záchranku! Rýchlo! (Vytiahne z vrecka vreckovku a priloží ju svokre na ranu)
Obchodníčka: (Volá záchranku)
(Opona padá)

5.scéna
(Nemocničná izba, svokra leží v bezvedomí na posteli, tečie jej infúzia. Okolo nej pobehuje sestrička.)
Sestrička: (Príde na scénu, podíde k svokre, napraví jej perinu, napraví vankúš, skontroluje infúziu.)
(Na scénu prichádzajú otec, matka, Klaudia a Adam.)
Sestrička: (Ide im oproti) Prepáčte, ale tu ešte nemôžete byť. Musíte počkať, kým príde pani doktorka.
Otec: A mohli by ste ju zavolať, prosím?
Sestrička: Ale samozrejme, počkajte tu. (A odíde zo scény.)
Klaudia: Oci a čo sa vlastne babke stalo?
Otec: Prepadli ju. Ešte šťastie, že som bol tam, lebo tá pobláznená obchodníčka by len poskakovala a vrieskala ako šialenec.
Adam: A dostane sa z toho?
Otec: Musíme počkať na pani doktorku. Tá nám povie viac.
Matka: Och, mamička moja úbohá! (Rozplače sa a hodí sa otcovi okolo pliec.)
Klaudia: No, kto mi teraz bude nosiť tie krásne veci od Versačeho?!
Matka: (Otočí sa ku Klaudii a uštedrí jej poriadnu facku.)
Klaudia: (Odíde zo scény)
Matka: (Otočí sa opäť o otcovi) Och, Marek...
Otec: (Chytí ju okolo pliec) Len sa neboj, drahá. Tvoja mamička je nezničiteľná ako burina v našej záhradke.
Matka: (Udrie ho po hrudi.) No, ešte ty začínaj.
Otec: Prepáč. (Na scénu vstúpi doktorka a sestrička)
Matka: (Rozbehne sa k nim.) Pani doktorka, čo je s mojou mamou?
Adam: A dostane sa z toho?
Matka: (Súcitne pozrie na Adama, chytí ho za ruky a opäť pozrie na doktorku.)
Sestrička: Nemusíte sa znepokojovať, vaša mamička je z najhoršieho vonku.
Doktorka: Prekonala ťažkú operáciu. Nôž totiž zasiahol pečeň. Ale už je to v poriadku. Zotavovať s bude veľmi pomaly, ale ako tu sestrička spomenula, z najhoršieho je už vonku.
Sestrička: Šťastie, že ste ju priviezli včas. Nechýbalo veľa a bola by ju zaliala krv. Vďačí vám za svoj život pán Beta.
Matka: Och, Marek! (Objíme ho)
Otec: Ale no tak...Helenka. Bude to dobré.
Adam: Môžeme ísť teda za ňou?
Doktorka: Môžete, ale teraz je ešte pod narkózou.
Matka: (Ako prvá sa rozbehne k svokrinej posteli, kľakne si, chytí ju za ruku a pobozká jej ju)
Otec a Adam: (Pomaly za ňou prídu a zostanú jej stáť každý po jednom boku)
(Opona padá)

6. scéna
(Na zemi sedí Klaudia so skrčenými nohami a s hlavou pri kolenách. Na scénu prichádza Laura.)
Laura: (Ako prichádza, pozerá do zákulisia a hovorí.) Óóó, ty fešáčisko! Ja prídem. (Našpulí ústa, otočí sa a zbadá Klaudiu.) Ale Klaudinka, hádam len nie si chorá drahúšik?
Klaudia: (Zdvihne hlavu) Ale nie, Laura. Mám tu babku.
Laura: Ahá! (Sadne si k nej) To mi je ľúto.
Klaudia: Hm...ale to ešte nie je to najhoršie.
Laura: Čo môže byť horšie ako pokazené nákupy, škaredí chalani a babka na nemocničnej posteli?!
Klaudia: To, že som bola z babkiných darčekov taká unesená, že zo mňa vyletelo, že mi teraz nebude mať kto nosiť tie krásne drahé veci od Versačeho. Mama si to zle vysvetlila. Myslí si, že mám babku len na to, aby som sa mohla parádiť.
Laura: (Zostane zarazená) A nie je tak?
Klaudia: Prestaň, dobre?! Ja mám babku rada. Veď je to moja BABKA!
Laura: Tak to mame povedz!
Klaudia: (Otočí sa jej chrbtom) Nebude počúvať. (Otočí sa späť.) A ty tu vlastne čo robíš?
Laura: Ále...preventívka. Veď to poznáš. Som tu s otcom, ale ten niekam odbehol. Tak sa tu bavím s tamtými cukríkmi. (A ukáže do zákulisia)
Klaudia: S akými cukríkmi zase?
Laura: No s tými chutnými sanitármi. (Začne si uhládzať vlasy) Vyzerám dobre? Áno? Vyzerám dobre?
Klaudia: Mňa tak teraz trápia nejakí sanitári!
Laura: Ty si ale trdlo! Nevieš, čo je dobré!
Klaudia: Tak prepáč, že ti kazím zábavu! (Chvíľka ticha)
Laura: Prepáč. (Medzitým príde na scénu Adam)
Adam: Segra?
Laura: Úúú! A tu je ďalší cukríček. Poď ku nám, bombónik.
 Klaudia: (Strčí do nej) Laura, neblbni, to je môj brat.
Laura: (Udivene) Toto je tvoj brat? Páni, ten ale vyrástol! Naposledy som ho videla ako batoľa.
Adam: To bude tým, že si viac v obchode ako u nás. A naposledy, keď si ma videla, som mal päť.
Laura: Tss! No dobre, no! Musím ísť za svojimi macíkmi. Určite ma už hľadajú. (Postaví sa) Maj sa,  Klaudi! (Keď prechádza okolo Adama) Čau fešák! (Hovorí do zákulisia) Už idem, miláčkovia.
Adam: Segra, si v pohode?
Klaudia: Ale áno. Len ma mrzí, čo sa tam stalo. Trošku som sa asi prekecla, však?
Adam: No, prekecla!
Klaudia: Tak pekne ďakujem
Adam: Ale no tak! Radšej už poď. Naši už chcú ísť domov. (Podá jej ruky a pomôže jej vstať.)
(Obaja odchádzajú zo scény a opona padá)

7.scéna
(Opäť scéna domu. Matka sedí na sedačke, pozerá zamyslene do neurčita a sem-tam smrká do vreckovky. Klaudia jej sedí pri nohách v tureckom sede, hrá sa so šnúrkou a má smutne sklonenú hlavu. Adam sedí za otcovým stolíkom a píše. Otec zametá.)
Otec: Ale Helenka. Uvidíš, že sa z toho dostane.
Matka: Hm...
Otec: Počúvaš ma vôbec?
Matka: Hm...
Otec: (Ironicky) Práve som zjedol leguána!
Matka: Hm...
Klaudia: (Jemne ju pomyká) Mami...
Matka: (Strhne sa) Čo je?
Otec: (S povzdychom) Ale nič. (A odloží metlu)
Matka: (Postaví sa a podíde k otcovi) Prepáč, Marek. (Obzrie sa) Jé, ty si pozametal? Ďakujem. (A pobozká ho na líčko)
Otec: (S úsmevom) To nestojí za reč. Viem, že to teraz musí byť pre teba ťažké.
Klaudia: Mami...(Postaví sa a so sklonenou hlavou podíde k rodičom) Je mi ľúto, čo mi v nemocnici vykĺzlo. Ja som to tak nemyslela.
Matka: Ja viem. (Objíme ju) Ty mi prepáč.
Adam: Mami, pôjdeme za babkou aj zajtra? (Postaví sa a podíde k ostatným) Vymyslel som pre ňu báseň, aby sa potešila.
Matka: Marek, počuješ to? Náš malý umelec sa rozvinul o ďalší stupeň.
Otec: To je úžasné, Adam. Sme na teba hrdí. Áno, pôjdeme za babkou aj zajtra.
Matka: Počujem dobre, drahý? Ty za ňou chceš ísť dobrovoľne? Veď sa neznášate.
Otec: Ale veď je pod narkózou, nie? A aj keby sa prebrala, snáď sa nebude chcieť hneď hádať.
Klaudia: A nemohli by sme jej niečo priniesť, ak by sa teda náhodou prebrala?
Matka: Tak...dobre.
Adam: Ja zájdem po uteráky. Babka ich vždy vymení za celý týždeň viackrát, ako je v týždni dní. (Smiech. Potom odíde zo scény)
Klaudia: Ja zoberiem ovocie, aby bola čo najskôr fit. (A odíde zo scény)
Otec: A my môžeme zobrať zvyšné veci, čo bude potrebovať. (Chytí matku za ruku a odchádzajú zo scény)
(Počas ich odchodu opona padá.)

8. scéna
(Opäť nemocnica. Svokra je stále v bezvedomí. Sestrička okolo nej opäť pobehuje.)
Sestrička: (Príde na scénu s podnosom, na ktorom má injekčnú striekačku a nejaké lieky, položí ho na stolík a zoberie injekciu.) Tak, Pani Krausová, po tomto by ste mali už prebrať. (Pichne jej ju, položí ju späť na podnos a popraví jej perinu a vankúš.) A mali by ste poďakovať svojmu zaťovi. Vďaka nemu žijete.
(Medzitým vojdú matka, otec, Klaudia a Adam s doktorkou)
Doktorka: Tak, poďte, ale ešte sa neprebrala. (Zavedie ich k posteli a hovorí sestričke) Sestra, dali ste jej lieky?
Sestrička: Ale samozrejme, pani doktorka. Snáď si viem plniť svoju prácu!
Doktorka: Tak fajn! Na trojke prišlo jednej pani zle a na osmičke máme pacientku s vysokými horúčkami. Postarajte sa o to.
Sestrička: Ale samozrejme. (A odíde aj s podnosom)
Doktorka: Bude v poriadku, nebojte sa. Ja si musím ešte niečo vybaviť. Prídem neskôr, dobre? (A odíde)
Matka: (Pritiahne si k posteli stoličku, sadne si na ňu, chytí svokru za ruku a hovorí) Ahoj, mamička. Tak sme tu znova. Dúfam, že ma počuješ. Priniesli sme ti zopár vecí, ktoré by si mohla potrebovať. (Klaudia jej podá igelitovú tašku a ona ju podá otcovi)
Otec: (Začne na stolík vykladať tašku)
Adam: Zložil som ti báseň, babka. (Vyberie z vrecka papier, roztvorí ho a číta)
Keď nežnosť a dobrota v jedno sa spojili,
krásnu, milú bytosť z lásky stvorili.
Svojou teplou dlaňou ju ochota vychovala,
majestátna skromnosť životom sprevádzala.
Skloňte, prosím, svoju hlavu a ku mne sa znížte,
lebo takým vzácnym tvorom jedine len Vy ste.
Svokra: Das war sehr schön, mein Kind. Félmi pékne. (Pousmeje sa a pomaly s námahou pootvorí oči.)
Matka: (S radosťou) Mamička! (Objíme ju a sadne si späť na stoličku)
Adam a Klaudia: (Od radosti sa objímu a zatočia sa) Hurá! Babka sa prebrala.
Svokra: A šó ty, Márek?!
Otec: Och, mamička, prosím vás, nemám chuť sa teraz hádať.
Svokra: A kto hófori o hadáni? Ich habe die Krankenschwester gehört. Póšula som móju zdrafótnu séstru. Fiem, komu fťáčim sa šífot, meine Liebe. (Pousmeje sa)
Otec: (Zarazene) Aha...no...tak...to som...nečakal...
Matka: (Šťuchne ho)
Otec: Áále to nestojí za reč, veď ste matka mojej Helenky.
Svokra: (S bolesťou sa podvihne, no vzápätí klesne späť na vankúš.)
Matka: (Vyskočí a chce ju podoprieť.) Mama, musíš dávať pozor!
Svokra: Och...pódaš mi meine Tasche? (A ukazuje pod stolík vedľa postele.)
Matka: (Rýchlo vytiahne tašku a podá ju svokre)
Svokra: Márek. Fiem, šé som nébola gute Schwiegermutter...dóbra sfókra...ále...sóberte si to...(otvorí tašku, vyberie obálku a podá ju otcovi)
Otec: (Zoberie obálku, otvorí ju a vyberie z nej množstvo peňazí. Udivene ich vracia späť a obálku podáva svokre) Mama, to nemôžeme prijať. To je veľmi veľa.
Svokra: (Odsunie obálku od seba ešte kým ju otec drží) Och, nein, nein, nein. Len bérte. Kup si nófe auto. Ta deine stára šúnka ist kapput! (S bolesťou sa zasmeje.)
Matka: Mami, ale naozaj si nemusíš robiť toľko starostí.
Svokra: Úš som pófedala. A Ádam nech dóstane félka nófa plátno a paletu a Klaudi kupte tie šáty, šo chcéla!
Adam: Babka, to nemyslíš vážne?!
Klaudia: To naozaj môžem mať tie šesťtisícové šaty?
Matka: (Prísne) Klaudia!!!
Svokra: Lén ju néchaj! Ja, meine Liebe, móšeš mat tie šáty. (Vojde sestrička, v pozadí zostane stáť policajtka držiaca dvoch zlodejov so zakrytými hlavami zozadu za putá)
Sestrička: Ááá, pani Krausová, tak konečne ste sa prebrali! Myslela som si. Výborne. (Otočí sa k rodine) Je mi ľúto, ale budete už musieť odísť. Je tu pani inšpektorka. Chce dať vašej mame pár otázok.
Otec: Tak dobre, poďme. (Celá rodina odíde)
Sestrička: Pani inšpektorka, nech sa páči. (Zozadu príde policajtka so zlodejmi)
Policajtka: Vďaka, sestra. Teraz by som poprosila, aby ste nás nechali osamote.
Sestrička: Ale samozrejme. Keby niečo, tak zazvoňte. (A odíde zo scény)
Policajtka: Tak, pani Krausová, dopadli sme tých dvoch, ktorí vás prepadli. Tu sú. (Strhne im pokrievku z hlavy) Spoznávate ich?
Svokra: Ja, páni polisajtka, su to óni.
Policajtka: A tu je aj vaša peňaženka. Peniaze sme v nej nenašli, zrejme ich už stihli utratiť. Ale budeme ich za to stíhať. Mali by ste na nich podať žalobu.
1.zlodej: Žiadne peniaze sme nevzali! (A začne sa mykať)
Policajtka: (Udrie ho obuškom) Aspoň neklam! Viem, že ste ich ukradli! A okrem toho ste túto pani napadli nožom!
2.zlodej: To bola náhoda! Zľakol som sa, keď začala mávať rukami!
Policajtka: (Udrie aj jeho) Mlč! Za toto budete sedieť, kamaráti! A s radosťou vám vybavím minimálne 10 rokov za lúpež a ublíženie na zdraví!
Svokra: Ale páni polisajtka. Ved su to Jungen...Hlápci. A on hófori práfdu. (A ukáže na prvého zlodeja) F tej penašénke neboli šiadne Geld...peniáse.
Policajtka: Ale aj tak im za to ublíženie naparia dosť.
Svokra: Kéd uš som sa néska pomerila so záťom, nemóše tu naladu skásit nichts. Pústyte ich. Jáko pofedal, bóla to náhoda.
1.zlodej: To myslíte vážne?
2.zlodej: Vidíš, ty somár, vravel som ti, že by sme si mali radšej nájsť nejakú poriadnu robotu! Vždy nás dostaneš do problémov! (A kopne ho)
1.zlodej: Prestaň, ty idiot! A kto si chcel zobrať ten nôž?! (Navzájom sa kopú)
Policajtka: (Oboch poriadne udrie a oddelí od seba) Tak dosť! Mám chuť vás oboch zatvoriť až zčernáte! Aspoň sa tej dobrej dáme ospravedlňte! A hneď!!!
1.a 2.zlodej: (Obaja prestanú vyvádzať, sklonia hlavy a povedia) Prepáčte nám.
1.zlodej: Sľubujem vám že už toho magora nenechám lúpiť s nožom v ruke.
2.zlodej: A ja sľubujem, že dám na toho mamľasa pozor, aby už nelúpil vôbec.
Svokra: Och, hlápci. Tak chodte, chodte uš!
Policajtka: (Dá im dole putá)
(Zlodeji odídu)
Policajtka: Tak zbohom, pani Krausová a rýchlo sa vyzdravte! (Policajtka odchádza a opona padá)

9.scéna
(Scéna domu. Otcov stolík je prázdny, pohovka upravená. Na scénu vchádzajú matka, otec, Adam, Klaudia a svokra. Všetci majú v rukách svokrine veci v taškách)
Svokra: Och, táka som ráda, že som uš zu Hause...dóma.
Otec: A kde by ste chceli mať s otcom izbu, mama?
Svokra: Šo prósim?
Otec: Veď sa k nám budete sťahovať, nie? Tak, aby som vedel, kam vám mám dať váš nábytok a veci.
Svokra: Och...meine Liebe...mýslim, še éšte mit meinem mánšel fídršíme im Deutschland...v Némecku. Féd tam ma téras prácu.
Otec: Takže sa ku nám nesťahujete?
Svokra: Tó bola íba skuška...meine Liebe. Ále téras fiem, šé lépšieho mánšela meine Tochter áko téba si nefiem prédstafit.
Otec: (Príde k nej a objímu sa)
(Opona padá)
(Keď sa opona opäť odostrie, na scénu postupne prichádzajú všetci účinkujúci)
Otec: Pamätaj na ženu, čo ťa na svet zrodila,
Matka: celé noci pri kolíske bedlivo ťa strážila.
Klaudia: Detské rany spevom svojím hojila
Adam: a s úsmevom na srdiečko vinula.
Laura: S mozoľami na rukách domácnosť viedla
Obchodníčka: a varila vždy a všade veľmi chutné jedlá.
1.zlodej, 2.zlodej,sestrička a doktorka: Tieto veci dokáže len jedna žena známa,
Svokra: šľachetná, milá a obetavá mama.
(Všetci sa uklonia)  

Koniec!!!