Harry Potter na Luníku9. (1. strana) | Články - Aragorn.cz

Harry čakal učupený za kontajnerom, kým tí dvaja prejdú a zmiznú mu z dohľadu. –Na tejto skládke odpadu ťažko nájdem Voldemortov bývalý medený kotlík. Pomyslel si s trpkosťou. Vstal a vyzliekol si neviditeľný plášť. Vopchal si ho do vaku a vykročil opačným smerom. Po niekoľkých metroch stretol mladé dievča. Bola špinavá až hrôza a odporne zapáchala. Len čo ho zbadala, roztiahla ústa do smiešneho úškľabku, ktorý mal byť zvodným úsmevom. „Ahoj fešáčik, nechceš si so mnou užiť? Za 50 kačiek ti poskytnem zážitok, na ktorý budeš do smrti spomínať.“ Harry sa zľakol viac, ako tých dvoch ožralcov a bez slova zobral nohy na plecia. Ešte začul jej nepríjemný smiech a volanie: „Neutekaj, veď ja by som ťa potešila aj zadarmo!“ –Čo ma ešte čaká na tomto mieste?! Povzdychol si, keď konečne zastal.

Takže:
Harry sa dostal na koniec ulice a ocitol sa na nejakom voľnom priestranstve, kde nebol až taký veľký neporiadok ani smrad. –Konečne sa môžem nadýchnuť lepšieho vzduchu. Povedal si v duchu a poobzeral sa navôkol. Pred sebou mal niečo, ako parčík. –Fajn, tam si trochu odpočiniem a porozmýšľam. Pomyslel si a vykročil dopredu. Vyhľadal si lavičku, na ktorej sa dalo aj sedieť, čo nebolo také jednoduché a opatrne si sadol. Metlu si položil na kolená a z vaku si vytiahol fľašu tekvicového džúsu. Poriadne sa napil, lebo už bol veľmi smädný. Práve chcel vrátiť fľašu do vaku, keď sa z ničoho-nič pred ním zjavila skupinka deciek. „Ujoo, nemáš päť korún?“ Opýtal sa jeden z nich. Harry pokrútil hlavou. „A desať?“ Ozval sa druhý a pristúpil bližšie. Harry vopchal ruku do vrecka džínsov a vytiahol odtiaľ nejaké mince. Bez slova mu ich podal. Chlapec sa poďakoval a kývol na svojich druhov. „Ideme!“

Banda deciek odišla a Harry konečne osamel. Sedel na lavičke a so smútkom v duši myslel na Rona a Hermionu. –Čo tak asi teraz robia? Povzdychol si so smútkom na perách. Vstal a vykročil cez zanedbaný parčík. Rozmýšľal nad tým, že ak do dvoch hodín Horcrux nenájde, bude si musieť nájsť nejaké miesto na prenocovanie. Obzeral sa okolo, ktorým smerom má vykročiť, keď vtom zbadal dvoch špinavých ľudí. Chlap bol v stredných rokoch, ale žena bola mladá. Ale, čo bolo hlavné, ten chlap niesol v ruke medený kotlík. Harry v duchu zajasal: -Je to on... mám ho! A zamieril k tým dvom. Oslovil toho chlapa: „Nepredáš mi ten kotlík?“ Nevedel ako, ale rozumel ich reči a vedel ich rečou aj rozprávať. Tí dvaja zastali a najprv pozreli na Harryho, potom na seba. „Ďalší dilino gádžo, čo chce kúpiť ten starý šrot.“ Uškrnul sa ten chlap. „A kelo nám zaňho dáš?“ Opýtala sa jeho družka. Harry sa zamyslel. „Ja neviem, koľko zaňho chcete?“ Ozval sa po chvíli. „Ten druhý, s tými mastnými vlasmi a zákernou papuľou nám chcel dať najprv len stovku, ale to je málo. Toľko by nám dali aj v zbere. Tak nám sľúbil dve sto.“ Ozval sa opäť chlap. „A ty, kelo ponúkneš? Ty, si oveľa sympatickejší ako on, možno, že ho predáme tebe.“ Vstúpila do toho znovu družka. „Dám vám zaňho, štyri sto.“ Povedal Harry a začal sa prehrabávať vo svojom vaku. Kým hľadal peniaze, hlavou mu preblesla myšlienka, či ten chlap s tými mastnými vlasmi nie je Snape. „A ten chlap, čo chcel od vás kúpiť ten kotlík, býva tu niekde?“ Spýtal sa, keď im podával peniaze. „Býva tu neďaleko v jednej chatrči a je s ním aj jeden chlapec, ale nie je taký pekný, ako ty.“ Povedala žena so smiechom a schovala si bankovky.
Harry si bol istý, že ten chlap je Snape a chalan, čo je s ním je Draco Malfoy. „Ukážete mi tú chatrč?“ Opýtal sa tých dvoch. „Óch mladý, to teda nie!“ Zvolal prestrašene chlap. „Ten slizký had je nebezpečný. A teraz, keď sme ten šrot predali tebe, neopovážime sa mu ukázať na oči.“ „Aj ten bledúň sa ho bojí, aj keď je rovnako protivný.“ Povedala žena a bolo na nej vidieť, že má strach. Harry si vzdychol: „Tak mi aspoň vysvetlite, ako tá chatrč vyzerá a ako ju nájdem!“ Poprosil ich dôrazne. „Je len pár metrov odtiaľto. Vrátiš sa cez park, a nezájdeš medzi bloky, ale zatočíš doľava, prejdeš niekoľko krokov a hneď ju uvidíš. Na tom mieste, je to jediná chatrč.“ Vysvetlil chlap a už sa aj zvrtol na odchod. Harry sa im nestihol ani poďakovať a už boli preč.

Harry vložil kotlík do vaku a pobral sa pohľadať Snapa. Lebo o tom, že to je Snape nemal ani najmenšie pochybnosti. Nešiel dlho, už po niekoľkých minútach uvidel tú chatrč, v ktorej, a o tom bol Harry presvedčený, teraz býval ten nenávidený učiteľ elixírov aj so svojim chránencom. Zastal a z vaku vybral neviditeľný plášť. –Bude lepšie, keď ma zatiaľ neuvidia. Pomyslel si a prehodil si ho cez seba. Metlu držal tak, aby mu nevytŕčala spod plášťa a potichu vykročil. Už bol iba na pár krokov od chatrče, keď začul nahnevaný Dracov hlas: „Ja som vás neprosil, aby ste nado mnou držal ochrannú ruku! Už to tu dlhšie nevydržím, chcem sa vrátiť domov!“ Zúrivo kričal, ale Harry mu v hlase zachytil aj náznak strachu. „A čo myslíš, že urobí Temný Pán?! Nesplnil si úlohu, neuvedomuješ si to?!“ Snapov hlas znel rovnako zúrivo, ako Dracov. –Zožerte sa navzájom! Uškrnul sa v duchu a prikročil celkom blízko k malému okienku, ktoré bolo pootvorené. .
Počúval hádku tých dvoch. Rozmýšľal, či nemá uvaliť na nich nejakú kliatbu, ale na šťastie si to rozmyslel. –Oni sú dvaja a ja som sám. Podľa toho čo počujem, onedlho sa aj tak vrátia do Londýna a tam sa s nimi porátame. Teraz je dôležité, aby som dostal Horcrux do brlohu a s pomocou Pána Vasleyho ho zničil. Rozmýšľal a odkradol sa preč. Nasadol na svoju metlu a vyrazil.

Harry pristál v Brlohu na dvore. Pani Weasleyová ho zbadala cez kuchynské okno a hneď vybehla, aby ho privítala: „Harry zlatko, kde si bol tak dlho? Už sme si robili o teba starosti!“ Hovorila vzrušene a ťahala ho dnu. Zaviedla ho do kuchyne a usadila k stolu. „Najprv sa najedz a potom mi všetko porozprávaš!“ Povedala a položila pred neho plný tanier praženice so slaninou. Harry sa poďakoval a s chuťou sa pustil do jedenia. Keď sa najedol, utrel si ústa a pustil sa do rozprávania: „Ako viete, vybral som sa do tej krajiny – na to Slovensko hľadať Voldemortov Horcrux.“ „A čo, našiel si ho?“ Opýtal sa Pán Weasley, ktorý práve vošiel do kuchyne. „Arthúr, drahý!“ Zvolala Pani Weasleyová a utekala privítať manžela. „Našiel som nie len Horcrux, ale aj Snapa a Draca Malfoya.“ Pokračoval Harry. „Čože?!“ Zvolali obaja jednohlasne. Harry sa škodoradostne uškrnul: „Žijú v nejakej úbohej chatrči, medzi tou naj úbohejšou spodinou. Vypočul som si ich hádku, lebo sa práve hádali ako psy. Počul som, že sa chystajú vrátiť do Londýna. Vlastne, Draco sa chce vrátiť, lebo už to tam nemôže vydržať.“ „Musíme to hneď oznámiť rádu!“ Povedal Pán Weasley a vstal zo stoličky, kde sedel. Potom si na niečo spomenul a otočil sa k Harrymu: „A ten Horcrux máš kde?“ Harry z vaku vybral Voldemortov starý medený kotlík a postavil ho na stôl. „Som si istý, že je to on.“ Povedal s istotou v hlase. Pán Weasley zobral kotlík a odniesol ho ku krbu. „Treba ho preskúmať.“ Povedal a položil ho pred krb na zem. „Poď Harry zlatko, trochu si odpočinieš, kým prídu ostatní!“ Povedala Pani Weasleyová a viedla Harryho k schodišťu. „Choď pekne do Ronovej izby, tá je teraz prázdna, veď vieš! Ľahni si a ja ťa potom zavolám!“ Vzdychla si a vrátila sa do kuchyne. Keď ho po pol hodine išla zavolať, aby zišiel dolu, už tam boli všetci členovia rádu – aspoň tí, čo ostali nažive. Keď Harry zbadal ich veselé tváre, srdce mu poskočilo: „Je to on, však je to on?!“ Zvolal vzrušene a ponáhľal sa s nimi zvítať. „Áno Harry, je to on, ale ešte stále ich zostáva päť.“ Smutne sa usmial Lupin. „Ale tento zničíme! A ty, si vykonal dobrú prácu!“ Zvolali jednohlasne Fred a George Weasleyovci, ktorí tam boli tiež pripravení s prútikmi v rukách.