REQUIEM (1. strana) | Články - Aragorn.cz

Poznali sme dámu, radosť sa na ňu zadívať.
Mladú, krásnu ako v jari kvet.
Chcelo sa mi vtedy usmievať,
no vzal nám ju krutý svet.

Bojovníčka opásaná mečom, 
v zlatom zdobenej zbroji.
Obdarená múdrou rečou,
tej sa každý zloduch bojí.

Preto nám ju vzali,
strach ich konať nútil.
Krutým činom ju umlčali,
nám nezostalo nič len smútiť.

Nosievala váhy kúzlom očarené,
pred nimi sa každý ničomník krčil.
Rozdávala tresty primerané,
ukázala prstom a súd vinníka do cely strčil.

Neúplatná, toť silná žena,
najbohatšia z bohatých stála na zlate.
Justícia, nikdy nepočul som krajšieho mena,
žena so záľubou v spravodlivej odplate.

Zabili ju tí čo ju mali hájiť.
A preto spomínajme drahý pozostalí na tú dobrú bytosť.
Slepí ľud si ju nevedel ubrániť, 
a tak mu nezostalo nič, iba preukrutná ľútosť.
...A strach...