Bieli jazdci - Súboj s Raiwonom (1. strana) | Články - Aragorn.cz

Drtikol 20. listopadu 2008 22:47

Nie si prvý a možno nie posledný :D
Istý nemenovaný Slováčisko ma za to už pekne sundal, takže od tej doby píšem viac slovensky ;)
(ale tých pár slov v hovorovej reči si nechám...)

Mno, to je vec názoru. Podľa mňa by sa mená nemali prekladať.

Za slovenčinu ťa musím „sundavať“, pretože si slovenský autor a keď niečo napíšeš česky, alebo nesprávne, tak to bije do očí. Uvidíš, že nabudúce si už dáš záležať a spravíš omnoho menej chýb. A o takých 10-20 rokov budeš sundavať ty mňa. :) Mimochodom, sundavať je tiež po česky, u nás sa zhadzuje, hehe...

A v škole som mal zo sloviny trojky a štyrky, obrat nastal až keď som prišiel do Anglicka a uvidel, ako sa angličtina tlačí do všetkých jazykov a pohlcuje ich. Ale to nejdem rozvádzať, zase by som sa rozčúlil. :)

Aj keď jednu vec ešte napíšem - mne sa zase veľmi páči, že Česi si dali tú námahu a vymysleli si svoje mená = Trhač namiesto Shredder, mistr Tříska namiesto majster Splinter. Podľa mňa by to tak malo byť aj u nás. Veď de facto shredder je trhač a splinter je trieska, tak prečo to nemať v našom jazyku?
Hláška roka: "Si to vychytal jak Českej brankář..."

Laethé 18. listopadu 2008 04:16
Amthauer 18. listopadu 2008 10:20

...chcem podotknúť, že sa bavíme o súboji, kde bežia stotiny a hluché miesta vznikajú improvizáciou oboch aktérov. Je rozdiel hrať divadlo podľa scenára a vedieť čo bude a je rozdiel bojovať. Rozdiel spočíva hlavne v sledovaní deja, vyhodnotení deja a reakcie na dej. Ak sa tam hodí prekvapenie, aktér môže dôjsť k úrazu, takže vplyv typu stres, nervozita a iné emócie "pauzu" určite zmenia.
Také divadlo a jeho pauzy musia byť vlastne prechádzka ružovým sadom ;)
(Týmto ste ma dokonale donútili sa nad vecou zamyslieť, takže budem pracovať na ich odstránení... aspoň vsuvkou typu - zaváhal)

Drtikol 20. listopadu 2008 04:05

... od Teba (aby si nevravel, že nespisovne, či neformálne :D ) som kritiku nečakal. Avšak som si nad ňou zmlsol. Dosť ma sundávaš za slovenčinu.... nikdy som ju, čo do gramatiky, nemal rád. Tak ale snažím sa v nej čarovať =)

Technika:
Áno, uznávam, že chýbajú slovka typu "zatiaľ čo", "pokiaľ", "medzičasom". Som rád, že si to vyzdvihol. Dej prechádza očami pozorovateľa a ten je len človek, takže si dokázal všímať len isté zorné pole a obvykle sa zameriava na jeden ťah aktéra, nie na oboch súčasne. Avšak pre efekt a lepší pocit čitateľov dodám =)

Ad siah:
Vlastne som neštudoval rod tohto slova, skôr jeho význam a celkové použitie, takže áno, prekvapko ;)
(asi sa vrátim k metrom a krokom xD )

Ad meno:
Velmistr je skutočne meno, či titul a ako fanúšik mnohých fantasy som nikdy nemal rád český dabing. V minulosti totiž dosť často prekladali mená do češtiny a taký "Shredder" v ich podaní je "Trhač", čo znie... blbo no.

... 5 pád? Pádov som mal dosť v škole. Tú som úspešne doštudoval a od tej doby toľko nepadám :D
Uvidím, čo s tým narobím.

Ad "bo":
Nie je spisovné slovo, a preto si ho dovoľujem použiť v "reči" ako takej. Inak samozrejme používam spisovné slová (väčšinou). Čiže bez obáv ;)

Ad "i":
Skutočne ním nahrádzam spojku "a" vo finálnej verzii. Už len z dôvodu častého využitia "a", ktoré potom vyhadzuje (aspoň mňa) z kontextu. Spojky "a preto", "a potom"... atď., stále obsahujú to povestné "a", ktorému sa chcem vyhnúť. Občas úplne prepíšem vetu. Zrejme sa však budem teraz viac nad tým pozastavovať, čo je pre mňa krok vpred ;)

Ad to ostatné:
"...Energická guľa sa rozbila o jeho chrbát ako sklenená nádoba plná toho najjemnejšieho prachu, ktorý sa rozpínal do priestoru, no než by stihol zmiznúť, bol jeho postup zastavený, ba naopak, sťahoval sa späť do centra"

Treba uznať, že to je štylistický skôst. Už dávno sa dala dať bodka a tým ukončiť vetu, lež autor to proste ťahal ďalej. Páči sa mi však, že si nevytkol delenie vety, takže to až tak zlé asi nebude =)

"strane menil farbu na žiarivo"... zmenil?
Poviem to tak... ehm, anglicky. Menil je priebehový čas, nie?.... no dobre, dielo je písané v minulosti, tak skôr zmenil. Avšak pre efekt, či dojem čitateľa nie je lepší priebehový čas? (teda prítomný?)

"no tento krát" => .. tento raz
... zaujímavé.

Ad priama reč:
....ty si musel byť v škole jeden z tých, ktorí vedeli slovenčinu... ja som väčšinu pravidiel už dávno zabudol :D
Oki.
Inak to "my/mi" je samozrejme preklep ;)
(podobne ako koncovky N m.č.)

Ad pohyb:
"Je neuveriteľné, že Dart dokáže v brnení skákať."
Podotýkam, že Dart počas súboja sa držal pri zemi a to doslovne. Celú dobu tam poskakoval jeho sok ;)
(teraz mi strhneš dva body za chaotický popis xD )

"Nabudúce skús nechať dokončenú poviedku poležať v šuplíku nejaký ten týždeň" ... toto odporúčam i ja, lež toto je súťažné dielo a začal som písať dosť neskoro. Celkovo si v "šuplíku" poležalo týždeň. Od tej doby boli už len malé kozmetické úpravy (spojky, trocha gramatiky a málinko štylistika). Inak mám v šuplíku dielko, ktoré som začal písať ešte pred týmto a je to tiež súboj, čiže sa teším až to dokončím na peknú kritiku =)

Fajn, technika za nami. Druhá časť kritiky je presne to čo som potreboval vedieť. Pocity čitateľa. Čo sa mu ľúbi, čo je divné a čo odveci. Až teraz som získal pocit naplnenia svojej predstavy a uvítal by som takých komentárov i tucet =)

Ps: Nie, Stopárom som sa neinšpiroval. Je to už dáky čas čo som ho čítal a pamätám si len o čom to je ;)
Pss: Odradiť? Teraz keď mi konečne niekto podal komplet kritiku? Naopak ;)

Ešte raz všetkým pekne ďakujem za vaše postrehy a za čas, ktorý ste vynaložili pre spísanie kritiky. Je to to jediné, čo spisovateľa môjho formátu poháňa vpred. Odmenou Vám buď ďalšie dielko z mojej dielne (alebo trest? :D ).

Amthauer 18. listopadu 2008 10:20

pristup rezisera, pristup herce. :]
Jsem anděl / co Tě dostal na povel / ale mám-li Tě vzít do nebe / chci z toho něco pro sebe / mám rád řeč těl / a v kapse lubrikační gel / tak mi namaž perutě / a já do nebe vemu Tě. (Xindl X - Anděl)

Sledujem, že tu vediete ťažký adminský rozhovor, ale keďže som aj ja adminom, tak sa pridám a basta fidli!

Tož, Dartisko, takže chceš, aby sa kritika rozpísala? Tak to si narazil na toho najhoršieho, ja mám totižto dlhé príspevky rád a všetko ti to teraz zrátam. :D
(neboj, na konci pridám aj nejakú tú pochvalu, a uznanlivé poklepkanie po pleci, aby som zase nedostal BANán s veľavravným dôvodom: „Nánanááá, na-na-nááá, teraz už viem, prečo každý chce tanečnice z Lúúú-Lúčnice!“)

Pre istotu som si prečítal aj všetky komentáre a musím uznať, že Leathé má v mnohých veciach pravdu - máš tam hluché miesta. Ak v súboji jedna postava niečo robí, druhá ako keby čakala, kým to dokončí, a potom ide ona (takto to z textu moc a moc vyznieva). Je to pravdepodobne spôsobené tvojou (takmer) profesionálnou PJovskou deformáciou = celý súboj mi pripadá písaný spôsobom užívaným v DrD - nahádžem si kocky, padnú mi iniciatívy a ide sa. Všetko je síce v rámci jedného kola, ale štýl „Raz jeden, raz druhý“ je silne badateľný.
Leathé má pravdu aj v tom, že opísať súboj, v ktorom konajú postavy NARAZ je ale sakra(*) ťažké. Chýbajú ti tam vetičky typu „Zatiaľčo Dart robil niečo, Raiwon spravil to a to“, a tak podobne. Rozumieš.
Na druhej strane, mám taký ciťák, že tu a tam si DrD štýl „porušil“ a napísal to správne.
Na tretej strane, som rád, že Leathé nekritizovala môjho Stopára... :)

A keď už sme pri ňom, tak mám (opäť) citák, že si sa ním nechal trošilililinku inšpirovať, čo? Myslím tým tie úvodné zápisky. PRIZNAJ SA!! :P

Nedá mi to a musím podotknúť pár vecí v oblasti gramatiky (nieže by som bol na ňu expert, ale trhá mi to oči):
- V slovenčine sa nepoužíva ten siah (to je nesprávne = preberané z češtiny), ale tá siaha! (to čumíš, čo?)
Takže vety ako:
"To už Dart stál len päť siahou od neho", či "Odhodila zdochliny v dosahu piatich, možno šiestich siahach." (tipujem, že druhá veta ti pri komponovaní musela dať pekne zabrať :P, a aj tak tam malo byť siahov) by mali gramaticky správne vyzerať takto: "To už Dart stál len päť siah od neho", poťažmo "Odhodila zdochliny v dosahu piatich, možno šiestich siah."

Ďalej: Ak píšeš po slovensky, tak používaj slovenčinu!
Ak totiž budeš do textu montovať české výrazy (hoc dobre znejúce), v konečnom dôsledku môžu vyznieť mätúco. Človek si na konci totiž položí otázku: „Prečo ten Dart použil slovo Velmistr a nie radšej Veľmajster?“.
Veď slovenčina nie je zase až taká hrozná... V českom tvare to potom ťahá na skloňovanie - viď veta: „Velmister spravil niekoľko krokov než odpovedal...“, lenže slovenčina v 5. páde (vokatíve) mená, tituly, ani nič iné neskloňuje. Ostáva tvar z 1. pádu!
Podľa mňa si tu vyrobil podivný mix slova Velmistr a Veľmajster = Velmister. A to je to „mätúce“, o čom som hovoril.
Čiže keď už čeština, tak použiť „Velmistr spravil niekoľko krokov než odpovedal...“, alebo radšej slovenčinu a použiť „Veľmajster“ = nikdy v živote skomoleninu nevyprodukuješ, jasné? No veď preto! :)

Ďalšia vec: Bo
To čo je? Veď to je čistý slang. Nieže by sa nemohol používať, ale „alebo“, „lebo“, prípadne „pretože“ by vyznelo, podľa môjho skromného a takmer bezvýznamného názoru, omnoho lepšie. Viacej spisovateľsky.
... boj našu skupinku dostatočne zohrieval, teda okrem mňa, bo ja som to len sledoval.
... Boli pekne ostré, bo sa zabodli do chrbtice jednej z tých smradľavých zdochlín.
- no vážne, to "bo" mi tam znie hrozne vYdlácky (to si neber osobne).

Ďalšia vec, ktorú som si všimol je (v tomto príbehu ale asi len raz), že používaš „i“ namiesto „a“.
Podľa môjho názoru sa hodí viacej do poézie, a druhá vec - keď sa na to pozrieš trochu inak, tak to tvoje „i“ môže vyznieť vo vete:
... zavrel päste i ruky opäť v rýchlosti vyrovnal.
nie ako spojka „a“, ale ako „aj“, čiže: „zavrel päste aj ruky...“, akurátže to potom nedáva zmysel, takže nakoniec človek význam tej vety síce pochopí, lenže sa nad tým musí na sekundu zamyslieť, čo vyznie ako rušivý moment.
Preto by bolo vhodnejšie použiť „a potom“, konkrétne: „... zavrel päste, a ruky potom opäť v rýchlosti vyrovnal.“ (všimni si aj tú čiarku).

Nakoniec sú tu také prkotiny (tiež rušivé momenty = zlé vyjadrenia) ako:
- Obopínal sa vôkol chladnej čepeli ... nie čepeli, ale čepele.
- ...Energická guľa sa rozbila o jeho chrbát ako sklenená nádoba plná toho najjemnejšieho prachu, ktorý sa rozpínal do priestoru, no než by stihol zmiznúť, bol jeho postup zastavený, ba naopak, sťahoval sa späť do centra ... Toto je teda pekne krkolomne napísané, som to lúskal najmenej minútu. :)
- ...kde na druhej strane menil farbu na žiarivo červenú ... nie menil, ale zmenil.
- nie „v zapätí“, ale „vzápätí“
- Ani len sa neobzrel (moc poetické)... radšej: ani sa len neobzrel.
- no tento krát už bez mágie ... tento raz! (krát je české, okrem prípadu keď to slovo používaš pri násobení 5x5. Na druhej strane: Nie si dva krát silnejší než ja, ale dva razy silnejší. Čo to táram, slabší!)
- dáky, dákym ... spisovnejšie je: nejaký, nejakým
- Velmistr sa na chodbe zastavil a obzrel sa vzad za komorníkom ... 1) vzad je české slovo (okrem povelu čelom vzad), slovensky je dozadu, 2) mohol si ho pokojne vypustiť. :)

Priama reč:
Ty: "My nemusíme chodiť nikam." odpovedal mu veľmi stroho
Správne: "My nemusíme chodiť nikam," odpovedal mu veľmi stroho ... pred úvodzovky ide čiarka.

Ty: Komorník podíde bližšie, "Aha, takže mi pôjdeme rovno k cieľu."
Správne: Komorník podíde bližšie: "Aha, takže my pôjdeme rovno k cieľu." ... dvojbodka + my a nie mi!

Posledná kritická vec:
Je neuveriteľné, že Dart dokáže v brnení skákať. Fakt, to bolo na mňa moc. Ja viem, povieš si: magická zbroj + iná gravitácia sveta, v ktorom sa príbeh odohrával + Dartova telesná konštitúcia + ultraľahký materiál zbroje + ... no uznaj.

Nabudúce skús nechať dokončenú poviedku poležať v šuplíku nejaký ten týždeň a potom si ju len tak skusmo prečítaj. Uvidíš, že objavíš mnoho vecí, ktoré by si chcel zlepšiť (nie je náhoda, že toto odporúčajú všetci pisálkovia).
______________________________________________________
A teraz pristúpme k tej lepšej stránke:
Ako celok si príbeh vymyslel dobre, sa musí uznať. Tvoje dielo má hlavu aj pätu. V úvode hneď nevyklopíš o čo ide, zároveň však naznačíš a neskôr rozvinieš dej tak, že si človek postupne doplní chýbajúce časti a príbeh ako celok dá na konci zmysel.
Boj nie je predvídateľný a jeho záver nekončí štandardným víťazstvom hlavného hrdinu, ale neočakávane - zmiznutím, čo hodnotím ako pozitívnu vec. Je to netradičné a to sa cení.
Nad tým všetkým stojí rámcový motív rozprávania pážaťa, ktorý sa zo stretnutia ako jediný vrátil. Osud hlavného hrdinu ostáva teda otvorený, čím vyvstáva otázka - bude 2. časť? :)

Ako tradične, máš dobrý prístup k (miestami až filmovým) detailom typu manipulácia s rukami, prstami, nohami, vietor vo vlasoch, opis artistických kúskov a nezabudol si použiť ani starú dobrú fintu s dúhou (ten kto to nepozná, žasne), pekne využívaš zbrane, hlavne vrhacie dýky sa mi páčili, asi ich začnem využívať aj ja, hehe. Chcelo by to ešte trochu krvi.
Patríš k tomu málu, čo sa nebojí opisovať kúzlenie a ich opis máš vcelku dobre a hlavne predstaviteľne zvládnutý. Páčila sa mi aj pasáž s použitím toho magického amuletu.
Trochu som očakával, že Dart dostane konečne na kokos (napr. od nejakého krolla, hehe), ale na to si budem musieť asi počkať v spomínanej druhej časti.

Teší ma, že si jedným z malej hŕstky slovenských autorov, ktorí sem tu a tam niečo napíšu (teraz neviem, či tú hŕstku netvoríme náhodou len my dvaja), takže dúfam, že ti nenapadne sa s nejakým svojím multiúčtom nominovať do Aragorsnkého zborníka a ohroziť moje vedúce postavenie v ankete.

A hlavne, nenechaj sa z budúcej tvorby nejakým Drtikolom odradiť!

Toľko ja.
______________________________________________________
(*) si typni, aké slovo som chcel pôvodne namiesto toho „sakra“ použiť. :)

PS: Určite je tento môj text posiaty chybami, takže mi ho v odpovedi, sím ťa, nehodnoť, lebo ostanem zahanbený na sto rokov. ;)
PS2: Vedz, že som kvôli tejto kritike obetoval spánok. Ale pozor, nie hocijaký spánok - spánok v robote!
PS3: Dám ti 4*, nech nejem...
Hláška roka: "Si to vychytal jak Českej brankář..."

Laethé 18. listopadu 2008 04:16
A nebo to moc řešíš. Když já hraji divadlo, nikdy předem nevím, co budu neverbálně činit, ale jsem ztotožněn se svým charakterem, proto prostě dělám, co by on dělal. Aspoň pak nevypadá každé představení úplně stejně (tj. výsledný obraz je vždy jiný, koneckonců, to je to, co divadlo odlišuje od filmu).
- What is a life devoid of strife?

Amthauer 13. listopadu 2008 09:32

Moje odpoved bude lehce off topic - divadlo je jednani. Kdo nejedna, jen zabira prostor (coz obcas muze byt zamerem, ale takova situace je vyjmecna).

Scenicke poznamky nejsou pro herce, ale pro rezisera. Herci si sve poznamky vetsinou pisou sami nebo nepisou vubec.

Neni potreba jim primo rikat "ted se na nej koukni", nicmene musis to mit promyslene, protoze
1) kdyz se Te herec zepta "a co tam celou tu dobu delam?", tak mu musis odpovedet ihned,
2) jak uz jsem psala, pokud nevis co ktera postava v tu kterou chvili dela, nutne vznikaji mezery v jednani, protoze mezi casem tak jak si ho predstavujes kdyz o nem premyslis a casem ve skutecnem zivote je rozdil prirovnatelny k rozdilu mezi subjektivnim a objektivnim,
3) pokud nevis, co postava dela (az do urovne gest), nemas predstavu o vyslednem obrazu,
4) v divadle vznika sitauce vzajemnym postavenim a chovanim vsech zucastnenych postav - pokud tam nejaka postava nema co delat, tak ji z te sceny proste skrtnes (vsimni si souladu mezi hovorovym a konkretnim vyznamem zvyraznene fraze).

Faktoru je samozrejme jeste vic...

Kdyz nad tim tak uvazuji, nesjem zas tolik off topic... protoze minimalne oba sude body plati do urcite miry i pro situaci v povidce. :)

Dart 17. listopadu 2008 17:18

Happy to help. :)
Jsem anděl / co Tě dostal na povel / ale mám-li Tě vzít do nebe / chci z toho něco pro sebe / mám rád řeč těl / a v kapse lubrikační gel / tak mi namaž perutě / a já do nebe vemu Tě. (Xindl X - Anděl)

Laethé 13. listopadu 2008 06:01

Stále hovoríme v teoretickej hladine. Dávať dohromady kto kde a kedy reaguje nemusí byť vždy lineárne.

Autor nespomína podrobný popis reliefu, ale niekoľko krát spomína, že ide o kameňolom, kde môžu byť prekážky rôznorodé a bojujúca dvojica tak môže byť aj dva metre nad hlavami zombii.

Zaujímavou otázkou by určite bol i charakter postáv.

V podstate viem kam mieriš, len som si nie istý, či to čo ja považujem za znak charakteru, ty nepovažuješ za chybu.

V každom prípade som rád za postrehy a opäť viem na čo si dávať pri dokončovaní ostatných súbojov pozor =)

hater 31. října 2008 21:07

... škoda, z toho sa nedozviem, či boli dobré, alebo nie :/

Laethé 13. listopadu 2008 06:01
Snad není třeba hercům vše psát jakožto scénické poznámky, ne? Je očividné, že mluví-li někdo, postavy po něm pokukují, hrají svůj part non-verbálně apod. Alespoň jim pak vzniká prostor pro improvizaci.
- What is a life devoid of strife?

Dart 30. října 2008 18:39

Chápu, jak to myslíš, problém nicméně leží trošku jinde. Mám nějaké zkušenosti s divadlem, takže jsem se naučila chápat čas jako ppodstatně rozměrnější místo. Mluvím o tom, že když A jedná, B také něco dělá, pak B reaguje - ale během této reakce A jen tak nestojí a nekouká, ale něco dělá... Dobrá, část těchto případů se dá smáznout tím, že se dokončuje gesto, vydechuje... Ale zdaleka ne všechny. A pokud to zkomplikuješ dalšími postavami, byť zombiemi, prostě Ti tam vznikají hluchá místa, kdy někdo mohl jednat, ALE NEJEDNAL.

Nejjednodušší způsob, jak tato hluchá místa odhalit je přepsat si to třeba do excelové tabulky - jedna kolonka pro jednu postavu, akci na jeden řádek, reakci na druhý. nutně Ti tam vedle akce vybude volné místo u reagující postavy atd.

Co se zombií týče - právě proto, že je jim jedno kam útočí by měly útočit i na paladina. Může to vytvořit zajímavý moment, kdy paladin chtěl něco udělat, ale neudělal, protože ho vyrušila zombie. A pokud to ostatní odrazili, měla by o tom být zmínka v textu.

Jen tak na okraj: neříkám Ti to proto, abych Tě štvala nebo ta něco... jen proto, že v souboji se děle spousta věcí NARÁZ což právě může být zajímavé. Samořejmě je to sakra těžké napsat...
Jsem anděl / co Tě dostal na povel / ale mám-li Tě vzít do nebe / chci z toho něco pro sebe / mám rád řeč těl / a v kapse lubrikační gel / tak mi namaž perutě / a já do nebe vemu Tě. (Xindl X - Anděl)

Dart 30. října 2008 21:46
a tak jo ;-) pisu same nesmysly ;-))

hater 30. října 2008 20:16

Nie... nie je smutný z nechápavosti komorníka, ale z útoku na sídlo. Teda smutný... skôr naplnený obavami o budúcnosť cechu ;)

Treba vziať do úvahy, že Velmister obdržal zápisky o deň skôr ako prebehol rozhovor s pážaťom, teda mal dosť času "vychladnúť". Samotné rozprávanie o súboji mu už len pomáha zostaviť plán. Teda sa dozvedel niekoľko podstatných informácii a tak podobne ;)

Ad emocie: Tak neviem, ale ja keď popisujem svoje zážitky, ktoré som zažil za volantom, tak obvykle svoje pocity dosť vynechávam. Pamätám si akurát, že to bol adrenalín ;)
Tento text je písaný v minulom čase. Obsahuje len niekoľko emocionálnych prejavov:

- Strelec z našej strany tú dýku zostrelil šípom. V tej chvíli som si vydýchol a v duši mi zavládol pokoj, predčasne.

- Ak by mu svetlo neprichádzalo od chrbta, zrejme by svojho soka i oslepil. Začínal som chápať nový význam slova paladin, sám som vtedy onemel samým úžasom.

- ...ani neviem kedy Raiwon vytiahol štyri malé vrhacie dýky, nakoľko na kameň, za ktorým som sa ukrýval, dopadla useknutá hlava zdochliny. Skoro som sa pos..., pomodlil....
(jasne zreteľný strach)

- ...a myslíte, že mu to vadilo? Ani len sa neobzrel. Len sa ďalej tou svojskou šuchtavou chôdzou ponáhľal za svojou korisťou...
(prekvapenie z nezraniteľnosti netvorov)

- ...zaujímavá zbraň, len čo je pravda. Zrejme vlastná výroba. Ten Raiwon je plný prekvapení. Už chápem, prečo s ním bojuje len paladin, skúsenosti.
(tu sa ukrýva nadšenie z protivníkovej výzbroje)

Mno fajn. Ešte je tam pár drobných, ktoré sú hlbšie ukryté. Tak poďme to rozobrať. Je to nedostatočný počet pri rozprávaní príbehu, alebo je to moc ukryté pred čitateľom, alebo....?

No len sa nehanbi a pekne sa rozpíš. Potrebujem mať čo najviac informácii než sa pustím do niečoho zložitejšieho ako je retrospektíva (dáka fakt brutálna, kde je tento článok len kvapkou v mori) ;)

Dart 30. října 2008 18:39
Jisteze by velmistr mel citit strach :-) pokud jsem to pochopil spravne, tak nekdo chce zautocit na jeho sidlo, na jeho domov. Ten nekdo by neutocil, pokud nema zadnou sanci a trebaze mozna pevnost nedobije, je temer jiste, ze nekoho zabije a nebo se dostane nebezpecne blizko k tomu, aby nekoho zabil. Z toho duvodu si myslim, ze by mel velmistr pocitovat jistou starost :-) ktera je jiste vyjadrena tim, ze si chce nechat povolat ostatni paladiny. No a prave proto mne zarazi, ze si smutne povzdychne :-)

I kdyz na druhou stranu proc by nemohl :-) treba neni smutny z nechapavost sveho komornika, ... ale na prvni cteni jsem to tak pochopil.

Co bych udelal jinak... Kratce bych tento text popsal jako: Neosobni, na detaily se soustredici pozorovatel souboje. Zpusob, kterym bych to ozivil je vlozit tam emoce. Kdyz uz se na to nedivam ocima bojujiciho, tak aspon napsat jak to vnima paze? Je uvykle na souboje? Je pro nej neco takove desive? Nedokaze se ubranit obdivu? Takhle to je obraz neciho souboje. Koho zajima ze se tam nekdo popral? :-)

A tak samozrejme je to tvuj boj ;-) takze je spravne tak jak jsi ho napsal.

hater 28. října 2008 21:28

Ten strach? Myslíš Velmistra? No neviem, moc som sa tým nezaoberal. Je to už len také "ukončenie" deju, avšak ťažko si predstaviť, žeby Velmistr prejavil strach v situácii, kedy ho cech najviac potrebuje.

"Nechápavosť žiaka" mi príde divná, nakoľko žiak svoju miestnosť neopúšťa. Rozhovor prebieha už len medzi Velmistrom a komorníkom. Ich rozhovor vrátane zvukov prichádza do žiakovej izby. Nie je to extra popísané, nakoľko to nie je podstatná časť diela.

Celé dielo sa zameriava na rozprávača (a jeho pohľad). Pár postrehov o jeho pocitoch tam je. Inak je dielo písane v minulosti a tam mi pocity neprídu aktuálne.

Laethé 30. října 2008 07:31

Musím podotknúť, že som sa miestami strácal. Chápem, že ide o kritiku =)
Bolo by pre mňa fajn rozobrať kde si myslíš, že mali jednotlivé postavy dostatok času zájsť si na obed a stihnúť ešte blokovať súperov útok. Dielo som totiž písal ako "akcia = reakcia"

"oni bojují, tak ostatní po nich rozhodně neskočí zezadu"
Áno, uznávam, že dielko je zamerané na hlavnú dvojicu, čo bol zámer. To neznamená, žeby zvyšok osadenstva sedel v rohu na prdeli a uzatváral stávky na víťaza ;)
Dávam do pozornosti, že sa spomína 7 členná výprava. 6 mužov a jedna žena. Okrem hlavnej postavy sa autor zaoberá rozprávačom (páža), stopárom, strelcom a mágom. Nespomína posledného muža a ani ženu. Ak odpočítam páža, zvyšok skupiny je v boji práve na to, aby zabezpečovali priestor pre potrebu Paladina (viď symbol pre mága, či streľba strelca). Zvyšok je na čitateľovi. Teda by sa dalo povedať, že sú mimo "záber" ;)
Hádam ešte podotknem, že protivníci sú tupé zombie. Im je jedno kam útočia.

Btw: Dík za komentáre. Zisťujem, že čitatelia sú pekne komplikovaná súčasť literatúry :)

Musím říci, že jsem se místy ztrácela. Chápu, že jde o popis boje, ale i tak posloupnost jednotlivých akcí dost kolísá - často je v jednání jedné postavy spousta prostoru pro protijednání druhé, které se nekoná. O hollywoodském "oni bojují, tak ostatní po nich rozhodně neskočí zezadu" ani nemluvě. Nejvíc mi hlavou ale vrtá tohle: pokud jsou Paladinovy zápisky na ačátku textu ty samé, které Dart předal vypravěči ještě před bitvou - jak je sakra možné, že v nich je popsána i bitva? Asi kouzla. :)
Jsem anděl / co Tě dostal na povel / ale mám-li Tě vzít do nebe / chci z toho něco pro sebe / mám rád řeč těl / a v kapse lubrikační gel / tak mi namaž perutě / a já do nebe vemu Tě. (Xindl X - Anděl)

Ten strach bych zkusil pridat treba na konec. Velmistr si smutne povzdychne nad nechapavym zakem, ale nemel by se spise bat o svoje sidlo? Respektive tak jak to je, to vypada, ze ho vice trapi, ze nechapavost komornika...

celkove si myslim, ze pokud chces priblizit ctenari nejakou postavu, nestaci popsat jak "velkolepe" vypada, jak se chova, ale i jeji pocity. Imho je treba zajimavy rozdil mezi myslenkami a ciny :-)