Zase v strehu (1. strana) | Články - Aragorn.cz

Mesiac aj s nocou odišiel a do noci pribehlo slnko ktorého lúče sa prebili aj cez okná Galfarodovho domu.
Galfarod sa pomrvil a niečo si zo spánku zamrmlal. Všade ticho, v elfských nadherných lesoch je ticho, ktoré vonia prázdnotou.
Galfarod sa posadil, lebo bol už celkom dosť prebudený a prispal si.
Slnko už bolo vysoko a nikto ho nebudil. Postavil sa a vybehol zo svojej izby. Všetko nasvedčovalo tomu, že mešká. Vošiel do haly a uistil sa, že jeho drakovi Skyvovi sa nič nestalo.
Uškrnul sa a chvíľu stál, nevedomky rozmýšľajúc o Leile.
Nádhernej elfke, ktorú včera stretol pri potulkách po Wazilone. Jej krásne oči a vlasy ho očarili a nemohol na ňu zabudúť. Všetko nasvedčovalo tomu že sa zaľúbil. Ale jeho láska bude zmarená, lebo elf a človek nemôžu byť spolu.
Unavene si vzdychol a poobliekal si svoju cvičebnú tuniku a pripásal si meč. Trošku sa mu zdal ľahší a chýbala mu váha normálneho, ľudsky vytvorenéo meča.
Vybehol dolu k dverám a pustil sa dolu schodmi. Hned ako otvoril dvere zakopol o misu s jedlom a celú ju prevrhol.
Z odporom sa na ňu pozrel, ale aj tak to pozbieral a pár bobúľ si strčil do úst.
Vyšiel zo svojho mini domčeku a utekal na cvičisko. Tam zase skríži meč so svojím elfským priateľom, ktorý si z neho neprestajne robí srandu.
Došiel na chvičisko. U hlavnej brány stál už elf Nifrial aj so svojím mečom. Kývnutím hlavy ho pozdravil a vošiel za Galfarodom do haly. Okrem Nifriala tam boli ešte ôsmi elfovia ktorý sa zdokonaľovali v boji. Všetci odstúpili na strany a uvolnili priestor dvom duelantom.
Nifrial sa postavil do stredu cvičiska a pohŕdavo sa uškrnul. Galfarod by na tento úsmev nereagoval, ale zdal sa mu niečim iný. Takého Nifriala ešte nepoznal. V tom úsmeve bolo cítiť pohŕdanie a výsmech.
Obidvaja otupili svoje meče a zaujali obranné postoje. Začali okolo seba krúžiť a hľadať niaku výhodu, ktorá by toho druhého dohnala k prehre. Galfaroda niečo začalo páliť na stehne a tak sa na svoje stehno pozrel, ale to bola chyba.
Nifrial výhodu využil a rýchlo zautočil. Galfarod chytil svoj meč do oboch rúk a úder len tak tak odrazil. Spravil pár krokov vzad a pripravil sa na ďalšie údery. Meč si prehodil do pravej ruky a spravil výpad. Elf ho odrazil a zautočil v zložitej kombinácii úderov.
Galfarod si myslel že to skončilo, ale posledný uder nevykryl a meč mu odletel z ruky.
Meč sa v letku zastavil a namieril sa na Galfaroda. Tesne pred ním sa stočil na Nifriala ktorý ho s úškrom chytil do ruky.
"Si ešte moc mladý musíš sa poučiť. Ale jedno je jasné. PREHRAL SI!!!", Nifrial sa začal hrdelne smiať od toho, že zase vyhral. V okamžiku prestal a otupil obidva meče. Usmial sa a nasmeroval ich na Galfaroda.
Galfarod rýchlo začal rozmýšlať. Niečo tu nehrá . V sále je 9 elfov. Ano to je ono deväť. Až vtedy si uvedomil čo sa stalo . "Deveť Gazimetov". Spravil jediné čo v okamiho spraviť mohol. Použil kúzlo.
"Batlek Eiran Duk Sairon!" Nifriala to odhodilo a Galfard sa postavil. V rukách držal 5 metrov dlhý ohnivý meč. Po jeho čepeli sa rozlievali červené plamene.
Napraihol a zasiahol Nifriala . Jeho meč mu vypadol z ruky. Galfarod ho v letku chytil a ohnivý meč zrušil.
Ked sa chytil svojho meča stalo sa to čoho sa najviac obával. Okolo už nestálo deväť elfov ale deväť mužov v čiernom. Gazimetských jazdcov. Najobávanejšie bytosti v krajine.
So svojimi mečm utrpenia sa blížil vedľa seba k Galfarodovi.
Galfarod pred seba výhražne vystrčil meč a začal cúvať k stene. Po chvíli narazil na hrubý okraj steny, ktorý ho zastavil.
Deveäť jazdcov uzavrelo východ z rohovej steny a meče vystrčili pred seba ako Galfarod.
"Jazdec vzdaj sa . Neporazíš temnotu."
"Nikdy sa nevzdám."
"Tak zomrieš."
Jazdci sa začali na tesnejšie pritahovať k nemu.
Horučkovito premýšlal a už mal ako taký plán.
Všetky meče sa zrazu nanho vrhli a on už čas nemal. Vystčil meč a tým všetky meče spojil a vykríkol :"Batlek Transfore Airon. Defce Flektor Otan Etlok. Defce Kalan Metlok!"
Po tomto dlhom zariekavaní sa stalo niekoľko vecí. Ked povedal prvú vetu tak sa všetky meče okrem jeho premenili na piesok a padli na zem.
Po druhej vete sa rozbehol po pri stene a jeho magický obraz ktorý mal jazdcov zmiasť išiel po druhej stene. Ked bol pri jazdcovi, vyriekol tretiu vetu a Jazdca, ktorý sál pri stene to odhodilo.
Mal málo času, ale stihol tadiaľ prebehnúť. Sekol na stranu a vybehol z rohu. Neotáčal sa rovno sa rozbehol k bráne.
Ale nepodarilo sa. Tesne pred tým ako došiel k bráne, brána sa zatvorila a hrubo uzamkla. Zostal na to sám.
Chvíľu hľadel na svoju poslednú šancu prežiť, ale nevahal a otočil sa. No v tom tesne prinom prešiel šíp. Odral mu kožu na ramene a neuveritelne ho to začalo štípať. šíp preletel dalej a zapichol sa do zdi. ,, Defce Relik Etlok“ dalšie šípy sa odrazili a nasmerovali na ich majiteľov.
Galfarod začal hľadať východ a aj ho našiel. Tesne za jazdcami bolo malé okienko, cez ktoré dnu prichádzalo slnko. Chvíľu naň hľadel, keď v tom cez okno niekto vletel ako šíp. Tesne pred Galfarodom padlo na zem a vystrčilo meče proti jazdcom.
Galdarod si uvedomil kto to je. "Leila!"
No stalo sa to najhoršie, čo sa mohlo. Galfarod upadol hneď nato do bezvedomia, lebo ten šíp ktorý, ho zasiahol začal učinkovať. Bol otrávený.
Galfarod chvíľu stál a potom sa jeho pohľad preniesol na strop a jeho mysel obtočila tma....