Neara | Oko Azathotha (1. strana) | Herna - Aragorn.cz

Všetko pripravím tak, aby sme mali čas sa vzdialiť, a ideme na to.

odpáľ to a poďme prerušiť ten čudný večierok

Okej, ľudia, pohyb, pohyb ! Na všetko kašlať, nemáme čas isť dole ! Sakra !!! začínam pripravovať všetko na odpálenie dynamitu.

//Dynamit sa dá odpáliť pomerne rýchlo. Pár minút, možno štvrť hodinka. Zbehnúť niekam do šácht, nastaviť odpaľovaciu šnúru, podpáliť a utekať... To by sa dalo.

//Rituál sa odohráva v centre mestečka v kostole, ktorý je de-facto už bez strechy. Spomínate si, ako Reverend ... Hovorí kvetnato, obsiahlo a nik si nevšimol, že pri jeho prejave strecha kostola zmizla - ako by tam ani nikdy nebola. A z kostola začína svietiť nahor lúč svetla ako maják navigujúci vzdialenú vesmírnu loď. Alebo niekoho z iného vesmíru...

//Vieme kde sa ten rituál odohráva?

//Ako dlho by nam trvalo zist hlbsie do bane a tam to odpalit ?

//Ak zničíte guľu, tak Lei Peng sa bude mať problém vrátiť do tohto sveta. Problém ale je, že rituál prebudenia Azathotha je v plnom prúde a nepotrvá možno ani hodinu, a Lei Pengovo dielo bude dokonané :-).

Pokrútim hlavou. Počkajte. Priveľa obeti, predsa len to dynamitom odpálime. Bud poďme hlbšie do bane, alebo preč z mesta.

ak chceš, tak kľudne aj tu

Aj tuto ?

kde len chceš

Kde to odpalime ?

Lui si siahol do vrecka a ubezpečil sa, že guľu, ktorú našiel vo výklenku, kde nepozemská bytosť týrala a mučila vybraných obyvateľov Desperation nabodnutých na koloch alebo priklincovaných za chodidlá ku stropu štôlne, je stále na svojom mieste. Pei Pengova bronzová guľa. Guľa, vďaka ktorej sa stále znovu a znovu vracia z Dreamworldu do reality našeho sveta.

Ak po dnešnej noci nejaký svet ešte bude...

Prikyvnem a hlboko sa nadychnem, potom sa vyberiem naspat do podzemia Matildinej vyvarovne, kde sme nechali gulu. (Albo sme ju zobrali so sebu ? Nejako si to nepamatam.)

Vykukli ste z dverí vchodu do bane. Po ceste, poza domy dediny, nevidíte žiaden pohyb. Ale to je jediné ukľudňujúca vec na situácii vonku. Vietor nejak ustal. Medzi mrakmi sa utvorila diera skr ktorú na mesto svieti kométa načervenalým svetlom. Červené svetlo kométy mení Desperation na dedinku šialeného umelca, čo natrel každý dom, strechu, kameň i strom svojou vlastnou krvou. Z množstva neprirodzenej červene oči odmietajú správne zaostriť a každému z troch druženíkov, sa zle odhaduje vzdialenosť.

A v tomto šialenstve zneje kakofónia zvukov. Časťou z nich je podivné žvatlanie kňaza. Ale oveľa horšie zvuky, zvuky po ktorých prechádza mráz po chrbte, je počuť zo samotných ulíc a domov. Zvuk bolesti, rehot, mľaskanie, lámanie...

Ticho zavretej bane je doslova rajom na zemi...

upijem si z whisky, ktorú so sebou vláčim odkedy sme zliezli zo šibenice na prebranie. Vezmem jednu krabicu s dynamitom.
poďme, nech už to máme za sebou

Potrasiem hlavou, aby som stade vyhnal zradne myslienky. Poďme, chlapi, mame toho dosť.

Stačilo sa obzrieť okolo a našli ste tri krabičky z tvrdého papieru. Do každej z nich sa zmestí 9-10 túb výbušniny.

Podivné ticho a kľud baní na vás veľmi dobre pôsobí. Na okamih máte pocit, že všetok stres a napätie z vás opadlo.

Až sa vám nechce odísť. Radšej prečkať nepokoje, ktoré sú vonku TU. V tichu, v kľude ... ľahnúť si a zaspať. Ohromná únava, potlačená adrenalínom, sa hlási o slovo.

A nie je sa čo diviť. Ešte pred pár hodinami - javí sa to ako mesiace - ste viseli na šibenici. Potom podivná mŕtvola na cintoríne, vietor, podivný spoluobčania, nepozemská bytosť v podzemí a neskutočné utrpenie jeho obetí. Uvedomenie si, že občania mesta sa stravujú z mäsa zo stratených občanov... A nakoniec príhovor kňaza a prebudenie davu...

Len ľahnúť a počkať. Zdá sa to tak lákavé...

Berme, co môžme, vravím a obzerám sa, ci sa niekde nepovaľuje napríklad nejaká krabica, do ktorej by sme to všetko mohli dat.

//Aj vam vsetko dobre do noveho roku !