Staré příběhy (1. strana) | Herna - Aragorn.cz

Jedlo bolo podľa predpokladu hnusné, ale jedlé a to sa ráta. Po hmyzej diéte je aj odpad v podobe sendviču hotovou manou. V poriadku, manou asi nie, ale tá zmena potešila.
Čo potešilo ešte viac je fakt, že mi po ňom nie je zle. Už som videl čo za následky môže mať táto vydávaná strava. Sračka je pri tom tým najmiernejším príznakom.

"No, to by sme mali a čo ďalej?" Chvíľu premýšľam nad svojim ďalším krokom a potom ma to trkne.
"Licencia!"
Zašepkám a udriem sa dlaňou do hlavy.
"Ja debil. Ak chcem ísť prehľadávať pustinu tak na to potrebujem povolenie."
A kde to povolenie získať? No predsa v dolnej štvrti a cesta cez územia cechov nie je žiaden med. Takže zostáva vymyslieť ako sa tam dostať čo možno najbezpečnejšie aby ma niekto nezbil, nezabil či nedaj bože nepripravil o panenstvo.

Mám dve možnosti. Kratšia cesta má svoje výhody, ale je neprehľadná a hoci je teraz u jedla množstvo ľudí, tak určite nie všetci. Pár jedincov a možno skupín tam budú určite číhať na tých čo sa budú vracať. Hlavne na tých čo pôjdu o samote.

Druhá možnosť je vziať to okľukou a sledovať chlapíkov s jedlom. To asi aj urobím, iba že sa i budem musieť držať z dohľadu. To by inak znamenalo strelu do hlavy.

Takže je rozhodnuté. Počkám až chlapíci rozdajú všetko jedlo a pôjdem za nimi. Počítam s tým že všetci sa im budú pratať z cesty a pár chvíľ potrvá než sa skupiny ľudí odvážia vrátiť. Toho hodlám využiť.

Ďalší deň vo všivavých uličkách predmestia. Mojím domovom sú trosky bývalej civilizácie plné potkanov, gangov a násilia. To že som prežil ďalší deň je úspech. Mnoho ďalších také šťastie nemali.
Sedím v jednej z mnohých tmavých uličiek bez jedla a bez majetku. Viem že to miesto malo meno, ale už sa naň zabudlo a ja mu rozhodne dávať nové nehodlám. V centrálnych štvrtiach vraj majú pomenované ulice, ale to môže byť fáma.

Na noc som si vyhliadol veľkú betónovú rúru. Nie je to nijak útulné bývanie, ale aspoň tam nefúkalo. Už je to pár dní čo som naposledy jedol niečo iné než hmyz a tak je škvŕkanie v žalúdku poriadne hlasné. Čas na vydávanie jedla sa blíži, ale ešte nenastal a obšmietať sa pri výdajných miestach vie byť o hubu. Niekto by si vás mohol vyhliadnuť a ísť po vás a o takú pozornosť nestojím.

Treba zhodnotiť možnosti a rozhodnúť sa kam sa posuniem v živote. Už nie som ucho ktoré sotva udrží moč, tak je na čase zodpovedne zhodnotiť situáciu. To sa ľahko povie.

Gangy sú jednou z možností, ale vzhľadom na to, že nováčikovia nemajú vysokú životnosť je táto cesta neschodná.
Nájsť si prácu v dolných štvrtiach je možnosť. Pre chmatáka ako som ja by sa tým otvorili nové možnosti. Dostať sa tam je skoro nemožné. Nie som ženská aj keď verím tomu že pre mladého chalana by sa tam teš našiel amant. Robiť kurvu však nehodlám. Takže nie?
Čo teda robiť? Necítim astrálov a nemám na tabletku, akže voľba je jasná. Vybrať sa do pustín a schrastiť niečo cenné. Že to je nebezpečné? Je. Ostáva mi niečo iné? Nie.
S týmto poznaním vstanem a vyberiem sa k výdajnému miestu. V týchto častiach je ich niekoľko, ale ja ich nestriedam. Vybral som si jedno na ktoré chodím vždy, keď je otvorené. Poznám to tam a viem čo za magorov tam chodí.

Fronta na jedlo je skoro nekonečná, ale čo robiť. Odstojím si ju celú. Predbiehať sa neoplatí. Mohol by som prísť o zuby, v tom lepšom prípade...
Chlapík mi podá sendvič a ja ho rýchlo rozbalím a skontrolujem obsah. Už sa pár ľuďom stalo že tam našlo veci čo by tam rozhodne byť nemali. Zjem ho hneď ako sa uistím o obsahu. Čakať sa nevypláca. Zároveň sa rýchlim krokom vzďaľujem.

/Ahoj. Ok. Teším sa na hru.